Ľudo Slovenský: výsledky vyhľadávania "peniaze"

Za peniaze všetko kúpiš, len kráľovstvo nebeské nie. (Peniaze majú moc a umožňujú veľa, ale nie sú schopné zabezpečiť duchovné alebo morálne hodnoty.)

Na peniazoch čert sedí. (Peniaze sú často spojené s nečistými alebo zlými úmyslami.)

Kto má peniaze, to je pán. — Teraz je ten pánom, kto má peniaze. (Peniaze sú hlavným meradlom spoločenského postavenia a moci.)

Peniaze sa derú pre neveru. (Peniaze rýchlo miznú, ak sa s nimi nezaobchádza opatrne a dôverne.)

Za peniaze aj skaly lámu! — Za peniaze bárs kaluž mlátiť. — Za peniaze flinta strieľa. — Za peniaze husle hrajú. — Za peniaze naučí aj čerta modliť sa. (Peniaze majú moc dosiahnuť aj zdanlivo nemožné veci a ovplyvniť správanie ľudí.)

Nieto toho vysokého a hrubého múru na žiadnom zámku, žeby ho jeden somár s vrecom peniazmi naplneným nepreskočil. (Peniaze dokážu prekonať aj tie najväčšie prekážky a otvoriť dvere, ktoré by inak zostali zatvorené.)

Peniaze sú smrť. (Príslovie naznačuje, že peniaze môžu byť zdrojom skazy alebo problémov.)

Čo zarobíš krvavsky, to zješ doma po pansky. (Ťažko zarobené peniaze sú rýchlo minuté na základné potreby doma.)

Za nič ničoho nekúpiš. (Bez peňazí si nemôžeš nič zadovážiť.)

Kto nemá peňazí, nech kožou zaplatí. (Ten, kto nemá peniaze, musí zaplatiť iným, často bolestivým, spôsobom.)

Bez peňazí do trhu, domov bez soli. (Bez potrebných prostriedkov sa ťažko dosahujú potrebné výsledky.)

Za peniaze všetko kúpiš, nebo aj peklo. — Za peniaze aj peklo kúpiš, a to najskôr. (Príslovie vyjadruje, že peniaze majú veľkú moc a môžu získať takmer čokoľvek, dokonca aj to zlé.)

Zlatým a strieborným kľúčom akýkoľvek zámok otvoríš. – Zlatým a strieborným kľúčom akýkoľvek bľach otvoríš. (Peniaze a bohatstvo môžu otvoriť dvere a prekonať prekážky v spoločenských vzťahoch.)

Hneď je šuhaj nemý, čím peňazí neni. (Bez peňazí sa človek často cíti bezmocný alebo stratí dôveru v komunikáciu s ostatnými.)

Jedným peniaze slúžia a druhí slúžia peniazom. (Príslovie poukazuje na to, ako rozdielne môžu ľudia zaobchádzať s peniazmi; niektorí ich efektívne využívajú, zatiaľ čo iní sú nimi ovládaní.)

Kto bez peňazí chodí, toho psi obštia. (Príslovie vyjadruje, že ľudia bez peňazí sú často ignorovaní alebo zle zaobchádzaní.)

Peniaze, peniaze, kto ich má! (Príslovie vyjadruje túžbu alebo závisť voči tým, ktorí majú peniaze, a poukazuje na ich dôležitosť v spoločnosti.)

Kto má peniaze, má diabla; kto nemá, má dvoch. (Príslovie vyjadruje, že peniaze môžu byť zdrojom problémov, ale ich nedostatok môže priniesť ešte väčšie ťažkosti.)

Bez peňazí do jarmoku a bez kúpy domov. (Bez peňazí sa nedá nič kúpiť ani obchodovať, podobne ako sa nedá postaviť dom bez potrebných materiálov.)

Kto má šupáky, netreba mu rozumu. (Príslovie naznačuje, že peniaze môžu byť vnímané ako náhrada za múdrosť alebo rozum.)

Za ledačo škoda peňazí vydať. (Je zbytočné míňať peniaze na veci, ktoré nemajú skutočnú hodnotu alebo úžitok.)

Zlatý orol všade doletí. (Peniaze alebo bohatstvo otvárajú dvere a umožňujú prístup tam, kam by inak nebolo možné sa dostať.)

Peniaze sú lakomé. (Príslovie naznačuje, že peniaze majú tendenciu priťahovať chamtivosť a lakomstvo.)

Bez peňazí na svete človek nič nezvedie. — Bez peňazí na svete darmo sa človek pletie. (Príslovie vyjadruje nevyhnutnosť peňazí pre úspešné prežitie a dosiahnutie cieľov v živote.)

Ľahko tomu, kto má peňazí dosť. (Príslovie vyjadruje, že ľudia s dostatkom peňazí čelia menej životným problémom a výzvam.)

Nimas dudka, nimas krove. (Príslovie naznačuje, že bez peňazí si nemožno zabezpečiť základné potreby alebo pohodlie.)

Kto má peniaze, má poctivosť. (Príslovie vyjadruje názor, že finančná prosperita môže zakryť nedostatok morálnych hodnôt alebo etiky.)

Moje peniaze sú také dobré ako tvoje. (Všetky peniaze majú rovnakú hodnotu, bez ohľadu na ich pôvod.)

Peniaze iba aby jeden robil. — Aby jeden nič iného nerobil, iba peniaze. (Príslovie poukazuje na to, že niektorí ľudia sa sústredia iba na zarábanie peňazí, zanedbávajúc iné aspekty života.)

Keby sa peniaze tak liahli ako smeti! (Príslovie vyjadruje túžbu po ľahkom a rýchlom nadobudnutí peňazí, ktoré sú považované za vzácne a ťažko dostupné.)

Ako prišli, tak odišli. (Peniaze alebo majetok získané rýchlo a ľahko môžu byť rovnako rýchlo a ľahko stratené.)

Peniaze po úbočí a bieda popred oči. (Príslovie vyjadruje myšlienku, že peniaze sa rýchlo míňajú a vedú k chudobe, ak sa s nimi nerozvážne zaobchádza.)

Za peniaze všetko, zadarmo nič. (Príslovie vyjadruje, že v živote je takmer všetko možné získať za peniaze, zatiaľ čo zadarmo sa nedá očakávať nič hodnotné.)

Za svoje peniaze môžem si rozkázať. (Vyjadruje, že osoba má právo rozhodovať o tom, ako naloží so svojimi financiami.)

Kto nechce grajciare, nemá toliare. (Ten, kto si neváži malé sumy peňazí, nikdy nezíska väčšie bohatstvo.)

Borg zomrel, kredit nežije, kto nemá peňazí, nech nepije. (Príslovie naznačuje, že bez finančných prostriedkov by sa človek nemal púšťať do výdavkov, ktoré si nemôže dovoliť.)

Slúži za groš i čertu i pánubohu. (Poukazuje na človeka, ktorý je ochotný robiť čokoľvek pre peniaze, bez ohľadu na morálne zásady alebo lojalitu.)

Lepšie priateľstvo ako peniaze. (Priateľstvo je cennejšie ako materiálne bohatstvo.)

Čo dieťaťu nôž, to žene peniaze. (Príslovie vyjadruje názor, že peniaze v rukách ženy môžu byť rovnako nebezpečné ako nôž v rukách dieťaťa.)

Najlacnejšie je vtedy, keď sú peniaze. (Príslovie vyjadruje, že najlepšie nákupy sa dajú uskutočniť, keď má človek dostatok peňazí, pretože môže využiť príležitosti na dobré ponuky.)

Keď nemáš penez, pred muziku nelez. (Upozorňuje na dôležitosť finančnej zodpovednosti a vyhýbanie sa situáciám, na ktoré si nemôžeme dovoliť.)

Hlúpy všetko kúpi. (Príslovie naznačuje, že nerozvážny človek ľahko minie peniaze na zbytočné veci bez rozmyslu.)

Kto mešec tratí, nech chrbtom platí. (Ak niekto stratí peniaze, mal by niesť následky svojich činov.)

Aký zákon, také peniaze. (Hodnota a kvalita peňazí sú priamo ovplyvnené platnými zákonmi a legislatívou.)

Hnoja a peňazí nikdy nieto dosť. (Vyjadruje túžbu po neustálom hromadení majetku a zdrojov, čo nikdy nemôže byť úplne uspokojené.)

Hriešne peniaze idú do čerta. (Peniaze získané nečestným spôsobom neprinášajú úžitok a rýchlo sa stratia.)

Kto nemá v hlave, v sklepe nekúpi. (Poučenie, že nedostatok rozumu alebo schopností nemožno nahradiť peniazmi alebo materiálnymi prostriedkami.)

Peniaze sú dobré čítané a žena bitá. (Príslovie naznačuje, že peniaze by mali byť starostlivo spravované a ženy by mali byť podriadené a kontrolované, čo odráža zastarané a nevhodné spoločenské normy.)

Lepšia známosť ako peniaze. – Lepšia známosť ako za remeň peňazí. (Osobné vzťahy a známosti sú cennejšie než finančné bohatstvo.)

Kto peniaze utratí, tomu pánboh navráti. (Príslovie naznačuje, že míňanie peňazí nemusí byť vždy zlé, pretože boh môže vrátiť to, čo bolo vynaložené.)

Kto nedoloží pyskom, ten doloží mešcom. (Ten, kto nevie vyjednávať slovami, bude musieť platiť viac peňazí.)

Voľakedy mohol človek kúpiť za groš, čo chcel. (Príslovie vyjadruje nostalgiu za minulosťou, keď boli veci lacnejšie a dostupnejšie.)

Drž groš, aby ti grajciar neutiekol. (Príslovie nabáda k opatrnosti a šetrnosti pri hospodárení s peniazmi, aby sa zamedzilo ich strate či zbytočnému utrácaniu.)

Za peniaze žiadna láska. (Skutočnú lásku nemožno kúpiť za peniaze.)

Jeden nespravodlivý groš sto spravodlivých vytiahne. (Príslovie vyjadruje myšlienku, že nečestne získané peniaze môžu spôsobiť stratu poctivo nadobudnutého majetku.)

Ak nemáš nepriateľa, len peňazí požičaj. (Požičiavanie peňazí môže viesť k vytvoreniu nepriateľstiev alebo konfliktov.)

Dobré slovo lepšie od peňazí. (Dobré slová a láskavé vyjadrenie môžu mať väčšiu hodnotu a pozitívny dopad než materiálne veci, ako sú peniaze.)

Kúpil by ves, nemá penz. (Príslovie poukazuje na to, že niekto sa chváli možnosťami alebo plánmi, ktoré si v skutočnosti nemôže dovoliť uskutočniť.)

Ostatná to láska, čo sa za peniaze kupuje. – Za peniaze žiadna láska. (Láska, ktorá je založená na peniazoch, nie je skutočná.)

Čím viac peňazí, tým viac starostí. (Príslovie vyjadruje myšlienku, že s nárastom bohatstva prichádzajú aj väčšie problémy a zodpovednosť.)

Cena do mešteka nepadá. — Cena do vrecka nejde. — Cena do mecha nejde. (Hodnota vecí nie je vždy vyjadrená len peniazmi alebo fyzickými prostriedkami.)

Kto chceš peniaze schovať, schovaj ich pod červenú bradu. (Príslovie naznačuje, že najbezpečnejšie miesto na ukrytie peňazí je často také, ktoré je pre ostatných neviditeľné alebo nepredstaviteľné.)

Kde vezmeš, tam vezmeš, len plať. (Bez ohľadu na zdroj peňazí, je dôležité splácať svoje dlhy.)

Peniaze do času; statočnosť — pekná cnosť, tá trvá na večnosť. (Skutočná hodnota človeka spočíva v jeho cnosti a charaktere, nie v materiálnom bohatstve.)

Peniaze sú okrúhle, chytro sa rozkotúľajú. (Peniaze sa ľahko minú a je ťažké si ich udržať.)

Z prázdneho mešteka mnoho nenakúpiš. (Bez peňazí je ťažké zabezpečiť si potrebné veci.)

Psovi, koňovi a žene never; peniaze bez čítania neber – Cudziemu psovi koňovi a žene never. (Príslovie varuje pred slepou dôverou vo veci a osoby, ktoré nie sú vlastné alebo známe.)

Každý by viac strovil, keby mal! (Príslovie vyjadruje, že ľudia majú tendenciu míňať viac peňazí alebo zdrojov, ak ich majú k dispozícii.)

Kto nedrží groš, zlatého sa nedočká. (Ak si človek neváži malé množstvá peňazí, nikdy nedosiahne väčší majetok.)

Skôr sa stroví ako zarobí. (Príslovie vyjadruje, že peniaze sa míňajú rýchlejšie, než sa dokážu zarobiť.)

Koho neboli, lehko povolí. (Ľudia sú často štedrí alebo neuvážení s peniazmi a zdrojmi, keď sa ich to osobne nedotýka.)

Ľahko prišlo, ľahko išlo. (Rýchlo nadobudnutý majetok alebo peniaze sa rovnako rýchlo a bezstarostne minú.)

Ľahšie stroviť ako zarobiť. (Zarobiť peniaze je náročnejšie ako ich minúť.)

Groš za grošom, zlatý za zlatým, pekne sa všetko minie. (Príslovie upozorňuje, že aj malé sumy sa môžu rýchlo minúť, ak s nimi nehospodárime rozumne.)

Dobre sa je tomu smiať, kto všetkého dosť má. (Príslovie vyjadruje, že tí, ktorí majú dostatok materiálnych prostriedkov, sa ľahšie vyrovnávajú s problémami a sú bezstarostnejší.)

Kto čím iným nemá, kožou zaplatí. (Príslovie naznačuje, že ak niekto nemá peniaze alebo iné prostriedky na splatenie, bude musieť znášať následky na vlastnej koži.)

Kde je príma, je aj výdanok. (Príslovie vyjadruje, že kde je nejaký príjem, tam sú aj výdavky, teda zarábanie peňazí prirodzene vedie k ich míňaniu.)

Nekupuj, čo potrebuješ, len bez čoho nemôžeš byť. (Príslovie nabáda k uvážlivému nakupovaniu, zdôrazňujúc rozdiel medzi potrebami a zbytočnosťami.)

Bohatému netreba rozumu. (Príslovie naznačuje, že bohatstvo môže nahradiť alebo prekryť nedostatok rozumu alebo múdrosti.)

Keď jesto, minie sa, a keď nieto, obíde sa. (Príslovie naznačuje, že majetok a zdroje sa môžu rýchlo minúť, ale keď ich nemáme, vieme sa bez nich zaobísť.)

U nás taká obyčaj, kto nemáš, si požičaj. (Príslovie poukazuje na bežnú prax zadlžovania sa ako riešenia nedostatku majetku alebo prostriedkov.)

Kto má v torbe, zji i na horbe. (Príslovie zdôrazňuje dôležitosť mať niečo v rezerve, pretože to poskytuje istotu a pohodlie aj v ťažkých časoch.)

Mnoho rúcha vošlo už do brucha. (Príslovie vyjadruje myšlienku, že veľa peňazí či majetku, ktoré by mohli byť rozumne využité, sa často premrhá na zbytočné pôžitky.)

Hore groš, dolu dva. (Pri snahe získať peniaze alebo majetok môže človek často stratiť viac, než získa.)

Malý pán vo veľkom dome sa stratí. (Ten, kto nemá dostatok prostriedkov alebo schopností, sa môže cítiť stratený alebo neadekvátny vo veľkom majetku.)

Nieto toho málo, aby nestačilo. — Nit teľo veľo, žeby śe nerozešlo; nit teľo malo, žeby śe neobešlo. (Aj malé množstvo môže byť dostatočné, ale aj veľké sa môže rýchlo minúť.)

Kde chýba jedno, chýba i druhé. (Príslovie vyjadruje, že nedostatok v jednej oblasti (napr. financií) často vedie k nedostatku v inej oblasti (napr. výživa).)

Nemáš tak mnoho, aby si to nestrovil, a nemáš tak málo, aby si nemohol vyžiť. (Príslovie vyjadruje rovnováhu medzi nadmerným míňaním a skromnosťou, naznačujúc, že s dostatkom rozumného hospodárenia je možné vyžiť aj s málo prostriedkami.)

Jeden idze na odpust a druhý zas na rozpust. (Príslovie poukazuje na rozdielne spôsoby, ako ľudia nakladajú so svojím majetkom alebo zdrojmi, pričom niektorí sú šetrní a iní márnotratní.)

Peniaze sú dobré čítané a žena bitá. (Príslovie reflektuje zastarané a patriarchálne názory, ktoré považujú fyzické násilie na ženách za akceptovateľné a porovnateľné s bežnou praxou spočítania peňazí.)

Keď nejde po dobrotky, tedy po zlotky. (Ak sa niečo nedá dosiahnuť miernym a priateľským spôsobom, je potrebné použiť tvrdšie metódy.)

Lepšie je bez večere spávať, ako s dlhmi vstávať. (Je lepšie trpieť miernym nepohodlím z hladu, než zažívať stres a úzkosť zo zadlženia.)

Musel sa cap zabiť. (Používa sa na vyjadrenie prekvapenia alebo nedôvery, keď lakomý človek niečo daruje.)

Pyteľ priateľ a kapsa strýc. (Priateľstvo a rodinné vzťahy sú často motivované materiálnymi záujmami.)

Kto nevie umom, musí vreckom. (Príslovie naznačuje, že ak niekto nemá dostatok rozumu alebo pochopenia na riešenie vecí, často musí zaplatiť peniazmi alebo inými zdrojmi.)

Smädnému volovi aj kaluža chutí. (Keď je človek v núdzi, uspokojí sa aj s málom.)

Chlieb. (Chlieb symbolizuje základné potreby a starostlivosť, ktorú rodičia poskytujú deťom.)

Kto sa rád dĺži, málo slova drží. (Ľudia, ktorí často robia dlhy, sú nespoľahliví a nedodržiavajú svoje záväzky.)

Naberie na nohy, na rohy, a potom nemôže platiť. — Naberie ako baran na rohy a potom nemôže zaplatiť. (Príslovie poukazuje na ľudí, ktorí si prehnane požičiavajú alebo sa zadlžujú, a potom nie sú schopní splácať svoje záväzky.)

Bolo by pšena, i moja mamka by kaše navarila. (Príslovie vyjadruje, že s dostatkom prostriedkov by aj menej schopní ľudia dosiahli úspech.)

Bohatí ľudia sa tešia peniazmi a chudobní deťmi. (Príslovie poukazuje na rozdielne zdroje radosti a bohatstva medzi spoločenskými vrstvami, kde materiálne bohatstvo je na jednej strane a rodinné hodnoty na druhej.)

Namazal mu ruky a hrdlo zapchal zlatom. (Príslovie vyjadruje, ako sa niekto pokúša získať priazeň alebo umlčať kritiku pomocou bohatstva či úplatkov.)

Kto má vo vačku, má aj v hlave. (Príslovie naznačuje, že finančná zabezpečenosť môže byť spojená s rozumnosťou alebo múdrosťou.)

Kde je sadlo, tam je snadno. (Príslovie vyjadruje, že bohatstvo alebo hojné prostriedky uľahčujú život a riešenie problémov.)

Horká myši múka, keď jej je sýta. (Aj keď má niekto dostatok, nemusí si vždy vážiť to, čo má.)

Bohatý ako pes rohatý. (Príslovie vyjadruje posmešný postoj voči niekomu, kto sa snaží prezentovať ako bohatý, no v skutočnosti ním nie je.)

Zlato oslepuje. (Príslovie poukazuje na to, že bohatstvo alebo materiálne bohatstvo môže ovplyvniť alebo skresliť morálne hodnoty a úsudok ľudí.)