Ostatná to láska, čo sa za peniaze kupuje. – Za peniaze žiadna láska. (Láska, ktorá je založená na peniazoch, nie je skutočná.)
Za turák, za dva, strhla sa svadba. (Vyjadruje, že svadba sa uskutočnila s minimálnymi finančnými prostriedkami.)
Žení sa na pastvu. (Vyjadruje, že niekto si berie ženu iba pre jej majetok alebo peniaze.)
Čo dieťaťu nôž, to žene peniaze. (Príslovie vyjadruje názor, že peniaze v rukách ženy môžu byť rovnako nebezpečné ako nôž v rukách dieťaťa.)
Ženáč každému grajciaru lepšie do očí popatrí. (Manžel je opatrnejší pri nakladaní s peniazmi, pretože má na zodpovednosti rodinu.)
Psovi, koňovi a žene never; peniaze bez čítania neber – Cudziemu psovi koňovi a žene never. (Príslovie varuje pred slepou dôverou vo veci a osoby, ktoré nie sú vlastné alebo známe.)
Radšej krčmárovi ako doktorovi. (Výrok naznačuje, že je lepšie míňať peniaze na zábavu a potešenie než na liečenie chorôb.)
Mám ťa rád, neopustím ťa do posledného grajciara! (Príslovie vyjadruje iróniu vzťahov, kde láska je predstieraná kvôli materiálnym záujmom.)
Nieto toho vysokého a hrubého múru na žiadnom zámku, žeby ho jeden somár s vrecom peniazmi naplneným nepreskočil. (Peniaze dokážu prekonať aj tie najväčšie prekážky a otvoriť dvere, ktoré by inak zostali zatvorené.)
Zlatým a strieborným kľúčom akýkoľvek zámok otvoríš. – Zlatým a strieborným kľúčom akýkoľvek bľach otvoríš. (Peniaze a bohatstvo môžu otvoriť dvere a prekonať prekážky v spoločenských vzťahoch.)
Zlatý orol všade doletí. (Peniaze alebo bohatstvo otvárajú dvere a umožňujú prístup tam, kam by inak nebolo možné sa dostať.)
Veď je nič, keď sa chriapa zaplatí! (Výrok naznačuje, že finančné vyrovnanie dokáže zmierniť konflikty a napätie medzi ľuďmi.)
Jurista, čo neverí v Krista. — Jurista, mal šaty za trista. (Príslovie kritizuje morálnu integritu a materiálny zisk právnikov, ktorí často uprednostňujú peniaze pred etickými hodnotami.)
Peneze u kneze. (Príslovie poukazuje na spojenie medzi kňazmi a peniazmi, často s nádychom kritiky alebo irónie ohľadom ich záujmu o materiálne statky.)
Remeselník — zlatá ruka, čo zarobí, to presúka. (Príslovie vyjadruje, že remeselník síce dokáže zarobiť peniaze svojou zručnosťou, ale ich ľahko aj minie.)
Cena do mešteka nepadá. — Cena do vrecka nejde. — Cena do mecha nejde. (Hodnota vecí nie je vždy vyjadrená len peniazmi alebo fyzickými prostriedkami.)
Hlúpy všetko kúpi. (Príslovie naznačuje, že nerozvážny človek ľahko minie peniaze na zbytočné veci bez rozmyslu.)
Niet väčšieho cigáňa, ako je mincier. (Mincia môže klamať hodnotu alebo kvalitu, podobne ako klamár.)
Popredku platia a po zadku bijú. (Príslovie vyjadruje frustráciu z toho, že ľudia často zaplatia vopred, ale nakoniec sú oklamaní alebo zneužití.)
Slepý slepého, krivý krivého. (Príslovie vyjadruje, že ľudia s podobnými nedostatkami alebo chybami často spolupracujú alebo sa navzájom priťahujú.)
Dnes za peniaze, zajtra zadarmo. (Vyjadruje nestálosť hodnoty vecí a služieb, ktoré môžu byť dnes drahé, ale zajtra bezcenné.)
Môj je kôň a tvoje sú peniaze. (Výrok vyjadruje nezhodu pri obchodnej transakcii, kde jedna strana vlastní tovar a druhá má finančné prostriedky, ale nedokážu sa dohodnúť na podmienkach výmeny.)
Nedám toľko, čo by som tie peniaze na ceste našiel! (Výrok vyjadruje neochotu minúť veľké množstvo peňazí, aj keby ich človek získal bez námahy.)
To je ako čo by peniaze do vody hodil. (Vyjadruje márnosť alebo zbytočné míňanie peňazí bez očakávania návratu.)
To nie je ani zadarmo, ani za peniaze. (Vyjadruje, že niečo má tak nízku hodnotu alebo je tak bezcenné, že to nestojí ani za minimálnu finančnú úvahu.)
Veď hádam ľudia peniaze po ceste nezbierajú. (Peniaze sú ťažko zarobené a nemali by sa plytvať.)
Veď som ja peniaze neukradol, aby som za to toľko dal. (Výrok vyjadruje neochotu alebo rozhorčenie nad vysokou cenou alebo výdavkom, ktorý sa zdá byť neprimeraný.)
Vzal boží peniaz. (Vyjadruje, že niekto prijal peniaze za službu alebo závdavok s vedomím, že ju možno nesplní.)
Čo zarobíš krvavsky, to zješ doma po pansky. (Ťažko zarobené peniaze sú rýchlo minuté na základné potreby doma.)
Kúpil by ves, nemá penz. (Príslovie poukazuje na to, že niekto sa chváli možnosťami alebo plánmi, ktoré si v skutočnosti nemôže dovoliť uskutočniť.)
Mohol by si dach pokryť bankovkami. (Výrok vyjadruje veľkú majetnosť a bohatstvo osoby, ktorá by mohla použiť bankovky na pokrytie strechy.)
Je studený od peňazí. (Vyjadruje, že niekto je tak bohatý, že jeho bohatstvo ho robí emocionálne chladným alebo nedostupným.)
Len sa tak peniazmi obsýpa. (Vyjadruje, že niekto má veľa peňazí a môže si dovoliť byť štedrý alebo ich frivolne míňať.)
Má peňazí ako čert pliev. (Použitie tohto porekadla naznačuje, že niekto má veľmi málo peňazí, podobne ako diabol má málo pliev.)
Má škriatka, čo mu peniaze vláči. — Musí mu zmok peniaze vláčiť. — Vláči ako zmok. (Vyjadruje nedôveru k rýchlemu a nečakanému zbohatnutiu, často pripisovanému nadprirodzeným silám.)
Narobil peňazí ako čert železa. (Vyjadruje obdiv alebo prekvapenie nad množstvom peňazí, ktoré niekto zarobil, často s náznakom, že je to neobvyklé alebo prehnané.)
Rastú mu peniaze ako vlkovi pečienka. (Vyjadruje nerealistické presvedčenie, že niekto získava peniaze bez námahy, podobne ako je pre vlka nemožné získať pečienku.)
Tuším ti rarášok peniaze nosí. (Výrok naznačuje, že niekto získava peniaze nečakaným alebo tajomným spôsobom, možno bez vlastného úsilia.)
Kapsa sa mu z besnela. (Vyjadruje situáciu, keď niekto prišiel o všetky svoje peniaze a zostal bez prostriedkov.)
Má ten čerta rohatého, nie peniaze. (Vyjadruje posmešnú kritiku na adresu niekoho, kto sa snaží predstierať majetnosť, no v skutočnosti nemá nič.)
Má ten peňazí ako žaba srsti. — Má ten peňazí ako žaba vlasov. — Má ten peňazí ako žaba chlpov. (Vyjadruje, že niekto má veľmi málo alebo vôbec žiadne peniaze.)
Aký zákon, také peniaze. (Hodnota a kvalita peňazí sú priamo ovplyvnené platnými zákonmi a legislatívou.)
Peniaze jazykom nevysekáš. (Hodnota práce nespočíva len v rečiach, ale v konkrétnych činoch a výsledkoch.)
Peniaze po úbočí a bieda popred oči. (Príslovie vyjadruje myšlienku, že peniaze sa rýchlo míňajú a vedú k chudobe, ak sa s nimi nerozvážne zaobchádza.)
V krpcoch musí človek na peniaze robiť a v čižmách ich troviť. (Príslovie vyjadruje potrebu šetrnosti pri zarábaní a veľkorysosti pri míňaní peňazí.)
Poslednému grajciaru na krk stúpil. (Vyjadruje bezvýchodiskovú situáciu, keď niekto minie všetky svoje peniaze a zostane bez prostriedkov.)
Ten vždy len hľadí, ako by z groša na grajciar prišiel. (Vyjadruje kritiku osoby, ktorá je príliš opatrná alebo skúpa a snaží sa ušetriť čo i len malé množstvo peňazí.)
U toho sa grajciar nesplesnie. (Hovorí sa o niekom, kto je veľmi šetrný alebo lakomý a nikdy neutrácí peniaze zbytočne.)
Neľúbi u seba groš. — Nerád má groš vo vrecku. (Osoba je nepraktická alebo nezodpovedná pri nakladaní s peniazmi a neváži si ich hodnotu.)
U toho sa groš neobstojí; keď má len jeden, povie, že mu smutno samému; keď ich má viac, že sa vraj neznášajú. (Porekadlo kritizuje ľudí, ktorí sú neschopní rozumne hospodáriť s peniazmi, či už majú málo alebo veľa.)
