Cigáň čerta ošialil

Podal Janko Rimavský z Malohontu.

Prišiel čert k babe, aby mu dala jesť, že už dobre od hladu kopytá nevytrčí. Ona dala mu vajce. Ale keď ho prehltol, nastrašila ho, že to vajce bolo zaviazané, a tak aby hotovil sa, že zľahne a bude mať chlapca. Nastráchaný čert pribehol k Cigáňovi do poľa, kde tento svine pásol. Prosil ho, aby mu nejak spomohol.

„Oj, vďačne ti spomôžem,“ hovorí Cigáň, „len si ľahni horeznačky.“

Čert si ľahol a ten pľask ho vatráľom po bruchu, že ho hneď vo dve húbky skrčilo od toho úderu a zjajknúť mu ani nedalo, čo mu hrdlo zatislo. Vtom ale vyskočil z blízkeho krovia tým pľaskom naplašený zajac a utekal poľom do hory. Cigáň ukazuje ho čertovi:

„Či vidíš, tamto zaberá tvoj chlapec; toho viac nemáš čo obávať sa, že by vrátil sa ti.“

„No, chlap si!“ chváli ho čert a Cigáň na to:

„Veru som chlap! Či by si takto nemal vôľu skúsiť sa so mnou?“

„A prečo by nie!“

„No,“ rečie náš more, „kto z nás vytlačí zo skaly mlieko?“

Čert schytí žabicu a ako ju stisol, všetka rozmrvila sa mu v hrsti. Cigáň ale ukradky vložil do mlieka omočený chlieb medzi dve skaly a vytlačil z neho mlieka. Čert naľakal sa ho; ušmykol a nestavil sa iba pri svojej materi.

A mať hovorí mu:

„Čože si taký naplašený?“

„Takto a takto,“ rozpovedal čert, ako povodilo sa mu s Cigáňom.

„Ej, to je nedobre,“ rečie čertova mať. „Ten Cigáň oddal by sa hockedy do teba, ty toho musíš skántriť. Iď ešte raz k nemu a daj sa s ním na skusy! Ak vydrží, dáš mu za vrece peňazí, ak nie, zmárniš ho.“

Dobre. Bežal čert k Cigáňovi:

„Cigáň, hybaj sa ešte raz na skusy! Dám ti za vrece peňazí, ak vydržíš. Ak nie, zmárnim ťa.“

„A veď dobre, keď tak chceš,“ povedal Cigáň.

Prvé dali sa na to, kto viac slivák unesie. Čert oberal do košov a Cigáň začal z koreňa vyvracať celé stromy a ukladal na hromadu.

„Čože ty to robíš?“ diví sa mu čert.

A Cigáň vraví:

„Čože mám motkať sa s každou márnou slivočkou? Takto si zaberiem odrazu všetko, aj teba s tým stromom, čo na ňom dučíš — a zanesiem domov.“

Naľakal sa čert, že by takto prišiel o celú záhradu, ba ešte aj s ním samým zle by malo byť:

„Nuž,“ rečie, „nechajme toto tak a poďme skusovať sa na inšie.“

Druhé dali sa na to, kto viac dreva unesie. Čert začal horu rúbať a veru tá len mizla pod jeho sekerou. Cigáň vzal dlhý povraz a začal opasovať celú horu od duba k dubu.

„Čože to ty zase vystrájaš?“ opytuje sa čert.

„Nič,“ odpovedá Cigáň, „len nechce sa mi po každom polienci na plece klásť, nuž takto opášem si celú horu, potrhnem a odnesiem si od koreňa.“

Naľakal sa čert, že by prišiel o horu, nechali aj to tak.

Tretie bolo, kto viac vody unesie. Čert pozbieral vari všetky dudy^[148] zo sveta a naberal tej vody, aby mu ani kvapka neušla z nej. Cigáň nabral dosák a brvien a jal sa hatať celý potok.

„Čože haceš?“ opytuje sa čert.

„Čože by som hatal?“ odpovedá Cigáň. „Zastavím všetky vody a unesiem si preč odrazu.“

Naľakal sa čert, že príde o všetky vody.

„Daj,“ povedá, „pokoj a radšej si len vezmi za vrece peňazí. Tu sú ti!“

Cigáň vzal si za vrece peňazí a nebolo mu treba viac s čertom skúšať sa, lebo ten umkol kade ľahšie!