Aký išiel, takú našiel.
Ak je dačo, nedôjdeš na to, a ledačo na čo ti je? – Ak je k čomu, nepristúpiš k tomu, a ledačo na čo ti je?
Ak ti je súdená, bude ti i daná. – Jak mu je súdzená, bude mu aj súrená.
Baba, dokiaľ si trúfa kašu prehryznúť, rada sa vydáva.
Jaká, taká, stará baba, keďz ju boška, ta je rada.
Šariš. Starej babe leda hrable, a mladej len si muž.
Což tam po reči, keďz śe jej śvedči.
Daj mi, bože, muža, čo by sa mi páčil, po krčmách netančil, dohánu nefajčil!
Chlap, keď sa chce ženiť, verbuje sa, a dievča, keď sa chce vydať, žiada si zomrieť.
Chlapovi kôň sedlaný a dievčaťu čakaný.
Chlap nech je len trochu krajší od čerta, už je dosť pekný.
Chlap povrieslom opásaný za sto dukátov, a sto dievok za kozí bobok.
Chodil po celom háji, odťal na samom kraji.
Kde som si mladosť zjedla, tam si chcem i starosť.
Kde ti dajú bryndze, poberaj sa inde; kde ti dajú prasa, príď zasa.
Kto si veľmi vyberá, naposledy preberie. – Kto si veľmi vyberá, naposledy nič nemá.
Len aby mala oči a ruky!
Mám sa pod deravú strechu dostať, volím pod holým nebom zostať.
Medzi dvoma – zostala doma.
Mladá koza rada soľ líže a stará i s vreckom uchytí. – Aj stará koza rada soľ líže. – Kozička soľ oblizuje, koza so soľničkou berie.
Mlynárova sliepka preberá si v zrne.
Najprv fara, potom Mara.
Nehodno je hnoj z jednej dediny do druhej prevážať.
Nechoď do cudzieho maku!
Nech sa krpec vláči, kým sa čižma nájde.
Nekupuj prvej vtáka, ako máš klietku.
Nevedieť, aký sa ktorej krajíček dostane.
Nepárne kone nedobre ťahajú.
Neráňaj, neráňaj, zelené padajú: také si dievča ber, aké ti dávajú.
Nieto takého hrnečka, žeby sa nenašla naň pokrývečka.
Pred fašiangy: mladý, pekný, bohatý atď.; na fašiangy: trebárs i krivý alebo slepý; po fašiangoch: aký, taký, len by dáky!
Príde hlúpy, čo to kúpi.
Prístupky – výstupky.
Prišiel zdeľaka, povedal ako mu ďaka.
Prvý prišiel, s darom vyšiel.
Radšej nech sa teraz (pred sobášom) povraz roztrhne, akoby sa mala potom reťaz roztrhnúť.
Dievča do dvanásteho roku češ, do šestnásteho strež, po šestnástém dekuj temu, kto ti vynese galibu z domu. – S dievčaťom sa do desiateho roku teš, do pätnásteho češ, do dvadsiateho strež, a po dvadsiatom zaplať tomu, kto ti vezme ťarchu z domu, až jej pozbudeš. – S dievčaťom sa do desiateho roku teš, do pätnásteho češ, do dvadsiateho strež a po dvadsiatom dolož tomu, kto ti vezme starosť z domu, až jej pozbudeš. – Sedem rokov češ, sedem hreš, sedem strež, a potom zaplať komu, aby ti čerta vzal z domu. – Sedem rokov češ, sedem hreš, sedem strež, a potom sa pros komu, kto ti vezme biedu z domu. – Do desiateho roku češ, do dvadsiateho strež, a po dvadsiatom zaplať tomu, kto ti vezme zlodeja z domu. – Do desiateho roku češ, do dvadsiateho strež, a potom ďakuj pánubohu, že ti vzal obludu (pliagu) z domu.
Keď sa dievča cez prah prevrhne, nech mu už matka hotuje ku vydajú.
Dievka je ako zlodej v dome.
Dievky – vývleky.
Žiadnu dievku miesto kola do plota nezapletú.
Dobrú jalovičku aj na maštali nájdu.
Dobrý tovar kupca nájde.
Dvom je vždy veselej ako jennomu.
Dvom lepšie cesty ubýva.
Ber sebe roveň!
Nerovní – nezhodni.
Nerovný záprah zle ide. – Nerovný záprah zle ťahá.
Ružu vtedy trhajú, keď kvitne. – Ruže trhajú, keď prekvitajú.
Stará stodola dobre horí.
Vŕba, vŕba, daj mi muža, červeného ako ruža a bieleho ako kvet a dobrého ako med!
Vstanem sýta, neľahnem bitá.
Vydaj je krížová škola.
Dobrá svadba do týždňa trvá.
Na pohrebe śe nesmej a na śvadzbe neplač.
Svadba má veľké ústa.
Kto sa chce vydať, musí sa rydať.
Prvá sestra vydáva druhé.
Vydať, bože, vydať, ale vedieť ako; s mrcha tovarišom do rôčka deľako. Do rôčka deľako a do smrti je diaľ, veď je to, mamička, veľmi ťažký pohár!
Kravu a ženu najlepšie po známosti brať.
Neber si ženu zďaleka.
Nevyberaj ženu v tanci, ale v poli medzi ženci.
Smrť a žena každému je od pánaboha súdená. – Žena mužovi od boha daná.
Z mesta pes a žena z dediny – to dobré nebýva.
Žene never, kým sadlé mléko prehryzne, (načo ženy dokladajú:) a mužovi, kým slamku neprekročí.
Ženu a plátno nedobre kupovať pri svieci.
Ani by som nohu oň neotrela!
Bodaj by sa maluo i veľkuo na tebe čudovalo!
Bol by to pekný pár, keby to pánboh dal! – Bol by to pekný párik!
Čo by bol toľký v zlate ako v blate, ešte bych ho nechcela !
Dievča na miesto. – Dievča na vydaj.
Dobre pristanú k sebe.
Dobre sa modlila.
Dostal od matky kapsu a od dcéry kôš.
Dve svadby pri jednom dyme odbaviť.
Ešte ani neparobčil, a už sa žení.
Chytili ho na udicu.
Išla pýtať na poctivú krásu.
Išli mu kroz nevesty. – Išli k nemu na prepačky. – Išla si ohnisko pozrieť.
Leda aby jej hlavnica klobúčkom voňala.
Ľúbila príškvary.
Má ich na každý prst desať.
Nebudem veselý, v čiernej som košeli. Stará mi je mati košelôčky prati.
Nerada misky umývala.
Neslúžim za podšitie, ale za nové.
Ovrabčil sa. – Opleščil sa.
Pobrali sa na mená.
Pod jenným komínom odbavil dve starosci.
Pod vŕbou zosobášení.
Povedzže mi, povedz, ej, ty starý vdovec, koľko ty detí máš, či ma ty neklamáš! V jednom kútku štvoro a v druhom pätoro, tu máš, duša moja, všetkých devätoro!
Priženil sa na pol kolesa.
Rada panvičky poškrabovala.
Rada si, mamička, rada si neveste? Ej, rada – nerada, len mi ju dovezte! Rada si, mamička, rada si zaťovi? Ej, rada – nerada, keď je len chlap hodný!
S tým ona mohla vždy chlieb jesť.
Testiná mu dievčaťom zomrela.
Triafa sa jej šťastie.
Tú schytia ako jahodu!
Už ich neroztrhne iba graca a motyka. – Už ich nerozdelí iba graca a motyka.
Už jej je čas z poľa bežať.
Už je ruka v rukáve.
Už ti mi je to len za mladého zaťa, krajšieho by z dreva vykresal!
Vari šija svoju mladosť zjem!
Veď ti ešte parta do čela nevrastá!
Volačo prismudlo! – Chodí prismudlinu škrabat.
Von zbojníka, von!
Vydá sa tá za Hrabana.
Zhodili ho z kancľa.
Že vraj plakal po sobáši? Horký plakal, ledva čakal!
Žije na vere.
Dosť času je dva roky pred smrťou sa oženiť.
Ešte sa nik bez klebiet neoženil.
Kto sa oženil, môže oľutovať; kto sa neožení, oľutuje.
Kto sa zavčasu ožení, ako čo by včas ráno vstal.
Kto sa žení, deväť razy sa šalie.
Kto sa žení, srdcu radosť, hlave starosť.
Kto zomrel, toho chvália; kto sa žení, toho hania.
Oženil by sa, keby mu farár za chrbtom stál.
Oženiť sa, to nie je chleba požičať.
Pozdné ženenie – hotové siroty.
Skôr sa ožení slamený mládenec, než sa vydá strieborná dievka.
Syna kedy chceš oženíš; dievku vydáš, keď môžeš.
Vstávaj včas ráno, a žeň sa v mladosti.
Ženba jest, ale rozženby niet.
Ženenie je dobrá sprava, len nečastá. – Ženenie je dobré remeslo, ale nečasté.
Žeň sa nielen očami, ale ušami. – Žeň sa nielen ušami, ale očami.
Žeň sa zblízka, kradni zďaleka.
