Bude to za dievča, ak ho mráz neopáli!
Cez ploty preskakuje.
Mala partu, vzal ju čert.
Mala vlasy, vzal ich žid.
Beda tej myši, s ktorou kocúr nahráva.
Kde dvaja blázni líhajú, tam tretieho hľadajú.
Keď čert nespí, aj anjel sa obzerá.
Keď si si zobral smotanu, vezmi si i mlieko.
Kto mi odobral veniec, nech si má aj mňa.
Na biele pazderie radi psi líhajú.
Iba ak oblokom chodia k nej vohľači, ale dvermi nie! – Na oblok pýta, na dvere nebere. – Pýtajú ťa, pýtajú oblokom, ale dvermi nik!
Nekaždá panna, čo má partu na hlave.
Panna nemá ani ruku vyše lakťa ukázať.
Poctivosť je bielušká ľalia.
Strom bez kvetu a panna bez studu zriedka k akému úžitku prídu.
To nebola holubica, čo sa s jastrabom vodila.
V ktorom dome straší, tam panny rady ostávajú.
Mnoho vraj p Kačka (Katka, Katrena, Kačena) mala, len poctivosc jej chybovala.
Poctivá ako vŕba pri potoku. – Poctivá ako hrach pri ceste. – Poctivá ako svinská putenka.
Poctivý ako v siedmom roku kohút.
Prevrhol sa na mladých koňoch.
Rybku zjedla. – Vtáčka zjedla.
Šic kocúr na myši, neslobodno k Mariši! – Šic kocúr na myši, nech ťa pani matka neslyší!
Túla sa po planietach.
Spadla z kapustného hlúba, a bolo po vienku.
Tej treba slamený veniec!
Stratila zelený veniec. – Stratila poctivosť.
Vláčia sa za ňou ako psi.
