Bár sa ja vám vydieram, len ma vy držte! – Trebárs ja vám utekám, len ma vy držte!
Čo máme, to dáme!
Čo strovíš s milými, to boh vynahradí s inými.
Kde ťa radi majú, nechoď často, a kde neradi, nikdy.
Chleba a noža nespúšťaj zo stola.
Inde kurča ješ, doma svoje rež!
Častý hosť nebýva vzácny.
Do hostiny nebuď ani prvý, ani posledný.
Hosť a ryba na tretí deň smrdí.
Hosťa si musíme uctiť.
Hosťovi čo najlepší kúsok.
Hosťovi daj, a ešte ho odpýtaj.
Hosťovi prvé miesto.
Chodíš v hosti, čakaj i ty hostí.
I psa hosťovho nachovajú.
Keď hosť príde, prvá starosť o jeho kone, druhá o kočiša, tretia o neho.
Kedz bys‘ pošol na hoscinu, ber ze sebu tanistrinu.
Kto moc hostí domov vodí, chytro po žobraní chodí.
Moc hostí a málo kostí.
Niet tej dediny, kde by nebolo hostiny.
Prišiel hosť na holú kosť. – Prišli hosti, aby hrýzli kosti.
Raz do roka i v pekle hostina býva.
Kto by rád, tomu nedávajú, a kto nechce, toho ponúkajú.
Kto chce blížnych povážiť, musí sebe ukrivdiť.
Kvôli kamarátstvu sa mních oženil. – Kvúli společnosci sa aj franciškán oženil.
Ľudia s ľuďmi a psi so psi.
Medzi ľuďmi po ľudsky, doma bieda vždycky.
To je dom, čo ľudia chodia doň. – To je dom, kde chodí mnoho doň.
Mohol si nos doma držať!
Musím už len so svetom žiť.
Neponúkaj nôž, ale chlieb.
Kde ťa neprosia, nech ťa čerti nenosia.
Na hody nezvaný býva u dverí čestovaný.
Nevolaný hosť má miesto za dvermi.
Nezvaných hostí pod stôl sádžu.
