Aj červík sa skrúca, keď ho pristúpia.
Akým si ty mne, takým ja tebe pánom.
Ani ja som nikomu z nosa nevyfrkol.
Bližšia košeľa ako kabát.
Bližšia moja gamba ako vlastná tetka.
Biť zakázano, ale brániť sa dovolene.
Bráň sa chlap, abo skap!
Bráň sa vták, alebo skap!
I tá včelka sa ešte bráni.
Každý sa bráni ako môže. – Každý sa bráni ako vie.
Holub je holubom, a predsa má svoju žlč. – Holub je holubom, a predsa má svoj hnev. – Holub je holubom, a predsa sa nahnevá.
Dávno tie hrable skapali, čo k sebe nehrabali.
Každé hrable k sebe hrabú.
Každé hrable nato hrabú, aby dačo nahrabali.
Každý k sebe hrabe. – Každý pod seba hrabe.
Každý hrabe uhlie ku svojmu hrncu. – Každý svoj hrniec ohŕňa.
Chváliť nás nechcú a haniť sa nedáme.
I my sme niekdy volaco boli.
I ohrablo uderí, keď naň šliapneš. – Stúp na hrable a uderia ťa po nose.@Č. 116.
Ja rád vidím teba, ešte radšej seba.
Každá líška svoj chvost chváli, dokiaľ si ho nepopáli.
Každého svoj pípeť bolí.
Každému svoje najmilšie. – Každému svoje sa ľúbi.
Každý len najlepšie sebe verí.
Každý Cigán svojho koňa chváli.
Každý je sebe najbližší.
Každý kupec svoju partičku chváli.
Každý má svoju vôľu.
Každý mlynár na svoje koleso vodu naráža.
Každý najlepšie vie, kde ho čižma tlačí. – Každý najlepšie vie, kde ho čižma omína. – Každý najlepšie vie, kde ho čižma otíska. – Každý najlepšie vie, kde ho krpec omína. – Každý najlepšie vie, kde ho bolí.
Každý richtár podlá seba súdi.
Každý sebe strebe.
Každý svoje hľadá.
Každý svoju pieseň hudie.
Kde ho svrbí, tam sa drbí. – Kde ho svrbí, tam sa poškrabe.
Kto môže svojím byť, nech druhého nenie.
Len si mne dobre bolo, čo ma po druhých. – Len si mne dobre bolo, o druhých sa netrápim.
Najprv Mojžiš, potom Tobiáš.
Najprv sebe, potom tebe. – Každý skorej sebe ako tebe.
Nedám si do nosa nové dierky vŕtať.
Dávno toho čert vzal, čo sebe zlé pral.
Každý sebe najlepšie praje.
Prajem tebe, ešte lepšie sebe.
Svätý Peter laje, kto sebe nepraje.
Každá ruka k sebe nakrivená. – K sebe sa ruky krčia.
Kde bolesť, tam ruka.
Volím byť kladivom ako nákovou.
