Ani sa mi oči neosúšajú od sĺz.
Bodaj ten nebol stihol mňa poznať!
Čože si počneš, biedna duša! – Čože si počneš, hriešna duša! – Čože si počneš, biedna stvora! – Čože si počneš, hriešna stvora! – Čože si počneš, úbohý človek! – Čože si počneš, hriešny človek!
Hrúza ma prejíma!
Iba čo si človek hriech nadobýva!
I tá ostatná trpezlivosť človeka necháva!
Ja úbohý človek! – Ja nevoľný človek!
Ja úbohá vyvedená stvora! – Ja úbohá znitruvaná stvora!
Ja utrápená matka! – Ja bolestná matka!
Ja utrápená stvora! – Ja bolestná stvora!
Kamže pôjdeš proti noci!
Kdeže mešká ten posol boží, že už nejde po mňa!
Keď sa mi už nevie tá zem otvoriť!
Mohol by knihu napísať o mojom utrpení!
Moja biedna hlava! – Moja boľavá hlava! – Moja ubolená hlava! – Moja utrápená hlava! – Moja hriešna hlava!
Nemám pokojnej chvíle ani vo dne, ani v noci!
Nemám sa už kam podieť! – Nemám sa už kam podieť od žalosti!
Pôjdem, kde ma dve oči zanesú! – Pôjdem, kde ma nohy zanesú. – Pôjdem v šíry svet! – Pôjdem kraj sveta!
Radšej bych bol hada zjedol!
Radšej by som sa bol do zeme zakopal!
Radšej by som sa v hrobe videl! – Radšej by som sa videl pod zemou!
Radšej by som si dal zdravý zub vytrhnúť! – Radšej by som si dal jedno rebro vytiahnuť!
Radšej by som išiel na tie galeje!
Radšej keby som nebol o tom ani chyroval!
Radšej si mohol krky polámať! – Radšej si mohol ruky polámať! – Radšej si mohol nohy polámať!
Radšej si sa mohol slepým narodiť!
Hodina sa mi so smrťou mieša!
Kde je tá smrť, že už nejde po mňa!
Radšej bych svoju smrť videl!
Smrti sa mi rovná!
Akoby mi bol nôž do srdca vrazil.
Aspoň si srdcu poľahčím, keď sa vyžalujem.
Malo mi srdce puknúť od žiaľu.
Srdce ma bolí.
Už som si to srdce pre teba zhrýzol!
Trpím ako tá trpielka.
Už by aj ten kameň slzy zaliali nado mnou!
Už mi je do zamdletia. – Už mi ide do zamdletia. – Už mi je do zúfania. – Už mi je na zahynutie. – Už mi je na skapanie.
Už sa mi ani sveta nechce.
Už sa mi nechce ani chleba, ani neba.
Už som nie ani človek, ani peň.
