Bol by z neho organista: mechy z voza ťahať.
Či gazda nebude viacej siať, keď mu raz pánboh nepožehnal?
Kto si stratil, nech si hľadá; kto si našiel, nech si nedá.
Ľudia kradli i budú!
Neukradneš, nemáš; nevychváliš, nepredáš.
Neváženého mäsa najlepšie sa naješ.
Nezavreli ťa preto, že si ukradol, ale že si zle skryl.
Nie je to zlodej, čo ukradne, ale čo zle schová.
Oklam blázna, ako chceš, a múdreho, ako vieš.
Popíjaj, popíjaj, nekradni, nezbíjaj, čerta napopíjaš, keď si nenazbíjaš.
To pánboh pre každého požehnal.
Ukradni, neboj sa nič, len dobre schovaj. — Ukradni, neboj sa nič, len sa nevyzraď.
Za mladi nazbíjaj, na starosť užívaj.
Berie, kde nepoložil. — Našiel, kde si nepoložil.
Čo vidí, to berie. — Len to neberie, čo nevidí.
Cudzie brázdy vyžína.
Vyháňa na nesvoju brázdu.
Čo vo dne vidí, to v noci uchmatne.
Druhému odoráva.
Chodí poza bučky.
Jedol z neváženého mäsa.
Každý klinec sa pred ním trasie.
Kúpil to za utekáč.
Najskôr ihličku, z ihličky na kravičku, z kravičky na šibeničku. — Najskôr špendlíček, potom ihličku, nuž ľahko prídeš na šibeničku. — Z ihličky na truhličku, z truhličky na kravičku, z kravičky na šibeničku.
Kdes’ nepoložil, neber.
Nebolo by kmínov, keby nebolo komorášov.
Pred kmínom niet zámky.
Bodaj nemal viac, iba to, čo ukradol!
Daj pozor na svoje veci, aby ti neukradli Poliaci.
Krádež — faleš.
Kto kradne, má jeden hriech, kto ukradnuté hľadá, má sto hriechov.
Kto kradne, tomu zle platia.
Kto nemôže vziať, ukradne.
Vzdychaj duša, telo pôjde v noci krásť!
Deti moje, nekradnite, len domov vláčte! — Deti moje, nekradnite, len potiahnite! — Otče náš, tatko náš, posadil nás na lavičku, dal nám chleba po kúštičku: deti moje, nekradnite, čo vidíte, uchmatnite! — Ja som starý, nekradol som, čo som videl, uchmatol som.
Chodí na spoveď s tými, čo kone kradnú.
Kradne ako straka, čo kde popadne. — Kradne ako straka, čo kde vidí.
Neboj sa zlodejov, niet ich doma, šli kradnúť.
Siedme nepokradneš! (povedal Cigán, nechávajúc každú siedmu kapustnú hlavu, keď kradol.)
Skryte si, lebo dohán aj statočný človek ukradne.
Ukradli mu truhlu, ale šťastie, že má od nej kľúč. — Ukradli mu turbicu, ale kľúč od nej tu.
Pokapala na salaši slanina, povedali na našeho Martina.
Kúpil to za päť prstov, šiestu dlaň.
Má dlhé prsty. — Má lipkavé prsty. — Lepí sa mu na prsty. — Na prsty sa mu prilepilo.
Zmizlo mu medzi prstami. — Zaviazlo mu medzi prstami. — Ostalo mu medzi prstami. — Stratilo sa mu medzi prstami.
Aké remeslo, taký cech.
Zlodejstvo ľahké remeslo, ale ťažký cech.
Tchor neškrtí vo dvore, kde sa zdržuje, ale ďalej.
Čo oko vidí, to ruka vezme.
Má smolné ruky. — Má zasmolené ruky.
Prilepilo sa mu na prsty.
Tam môže všetko spievajúc vynosiť.
Tá vec dostala nohy.
Ten aj z ohňa uchytí.
Tu si, kupec trnavský!
Večer sa obúva a ráno vyzúva.
Vezme ti a čo bys’ to mal pod kožkou.
Dotiaľ vlk nosí, až jeho samého ponesú. — Nosil vĺčko, nosil, a už jeho nesú.
Vlk i z čítaného berie. — Aj z čítaných oviec vlk berie.
Domáceho zlodeja neľahko ustrežieš. — Domáceho zlodeja ťažko sa ustriehnuť. — Domáci zlodej najhorší. — Pred domácim zlodejom sa neukryješ.
Malých zlodejov vešajú a veľkých púšťajú.
Mladý žobrák, starý zlodej.
Na zlodejovi košuľa horí.
Nebolo by zlodeja, keby nebolo ukrývača.
Pred zlodejom nieto zámky.
Príležitosť robí zlodeja.
Strež, koľko chceš, zlodeja, ženy a blchy neustrežieš.
Zlodej dáva lepší pozor na seba, ako ľudia na zlodeja.
Zlodej hľadá plné komory a dôjde i pustej.
Zlodej na zlodeja nepovie.
Zlodejovi cestu neukazuj.
