Ak nevieš robiť, psota ťa naučí.
Aký zákon, také peniaze.
Na peci pánboh nepožehná.
Seď doma na peci, donesie ti pánboh vo vreci.
Do ledabrucha ledastrova. — Do ledahuby ledastrova.
Hlad učí robiť.
Hoden je robotník mzdy svojej.
Kto chce jesť, musí liezť.
Kto chce jesť, nech pracuje.
Kto nepracuje, nech neje.
Ležanoho hliba nikto nejid.
Kde služba, tam i výslužka.
Komu sa nelení, tomu sa zelení. — Tomu sa zelenie, komu sa nelenie.
Kto dbá, ten má; kto nedbá, ten nemá.
Kto chce dačo mať, musí o to dbať.
Kto hrabe, vyhrabe.
Kto zaslúži, ten dostane.
Aký mlat, taký plat.
Najprv mlátia, potom platia.
Najprv vtáčik zaspieva, potom mu dajú. — Najprv vtáčik zaspieva, potom mu semenca nasypú. — Najprv žiačik zaspieva, potom mu dajú.
Naučí ťa bieda koly kresať. — Naučí ťa nevôľa rúbať kola. — Nehľadáš, nemáš. — Nevyrobíš, nemáš. Adalb. Biec 17.
Aká práca, taká pláca. — Aká pláca, taká práca.
Bez práce niet plače.
Kto chce chleba, pracuj, čo treba.
Kto nepracuje, nemá.
Kto pracuje, má, čo potrebuje.
Najprv práca, potom pláca.
Nič bez práce.
Žiaden bez práce neje koláče.
Peniaze jazykom nevysekáš.
Bárs i pôjde medzi Rusi, i tam za chlieb robiť musí. — I na Rusi robiť musí.
Kde je robota, tam je i med.
Kto robí, vyrobí.
Kto o čom robí, o tom chce žiť. — Kto o čom robí, o tom chce živúcim byť.
Kto v lete nerobí, ten v zime nedrobí.
Rúčky vyrobili, nôžky vybehali. — Ruky vyrobia, nohy vychodia.
Za kus chleba robiť treba. — Za kus chleba skočiť treba.
Kde sa nič nezaseje, tam sa nič nenaveje.
Kto chce žať, musí siať.
Kto neseje, ten neveje.
Kto riedko seje, riedko žne.
Tu orajte, tu kopajte, tak si chleba dobývajte!
Hľaď ta, z čoho žiješ.
Každý nech sa sám živí.
S čím sa kto narodil, s tým sa aj živiť musí.
Z čoho žiješ, toho sa drž.
