Hladoš, lašút, niktoš, potlkeň, šklban, trhan, všivák, všinda, žobrák.
Ani netečie, ani nekvapká.
Ani ohňa, ani miesta.
Aspoň sa omýlime!
Bieda ho morí a psota trápi.
Bieda ho priškrela.
Bieda s ním spáva.
Biedu z pleca na plece prekladá.
Biedu trie. — Psotu trie.
Bude bieda, bude mráz, kam sa podieš, neboráz?
Iba koža visí z neho od biedy.
Ide bieda, otvor vráta!
Bruchom kričí.
Brucho prázdne, v kapse nič.
Čo na piatok, to na sviatok.
To je jeho bydlo, čo na ňom vidno. — Všetko bydlo, čo vidno.
Do roka ani korky chleba nevidí.
Je veľmi chleba žiadny. — Je veľmi chleba žiadostivý. — Žiada chleba.
Noža dosť, len by bolo chleba.
To nie je ľahký chlieb.
To je tvrdý chlieb.
Chodí pomedzi dobrých ľudí.
Chudobná fara, sám farár zvoní. — Chudobná fara, sám páter zvoní. — Chudobná fara, sám plebán zvoní.
Chudobný ako voš.
Tak mu je ako chudobnému v bohatom meste.
Ide na počepky. — Už je na počepkách.
Ja šuhaj úbohý, nemám len dve nohy.
Kapsa sa mu z besnela.
Keď má on, nemá kôl; keď má kôl, nemá on.
Ľahko si z toho krpce strasiem.
Len práve že hrebie.
Lopata jej zhorela.
Má sa len tak po chudopaholsky.
Mizéria s otcom. — Mizéria s chrenom.
Má toľko lačných detí ako vrán.
Plno detí, a v dome ani suchej kôrky.
Požehnaný je deťmi a kupovaným chlebom.
Dierami poplátaný.
Leda nechtom dieru zapchal.
Väčšia diera ako záplata.
Hlady mrie.
Chýli sa nám už od hladu pomrieť!
To je tam celý vymrihlad!
Hlôžky na stôl predložil.
Holým telom blýska.
Chýba mu devätnásť groší do rýnskeho.
Chýba mu ešte deväťdesiatdeväť do sto.
Nemá ani ako za necht blata. — Nemá ani bydla, ani židla. — Nemá ani čo by myš uniesla. — Nemá ani čo by na raz do úst vložil. — Nemá ani čo by sa do oka vmestilo. — Nemá ani čo by straka na krielci uniesla. — Nemá ani čo by muška na krielci uniesla. — Nemá ani deravej babky. — Nemá ani dobrej košele. — Nemá ani jedenia ani spania. — Nemá ani na seba, ani do seba. — Nemá ani toľko ako kostolná myš. — Nemá ani vola, ani osla, ani ničehož, čo jeho jest.
Nemá čo do gamby vziať. — Nemá čo by na zub vložil. — Nemá čo pod zuby.
Nemá dudky. — Nemá grajciara na svojom bydle.
Nemá iba to, čo je na ňom.
Nemá iba tú dušu.
Nemám nič za preboha!
Nemá si čím hanbu zakryť.
Nemá si za čo funt soli kúpiť.
Nemá tromfov. — Nemá adutov. — Vyšli mu aduty.
Nezbýva mu z večera na ráno.
Obsypaný je háveďou.
Ostatná kravička z maštale.
Päta mu k uchu nedochodí.
Pober handry, choď na vandry.
Cudzie prahy otĺka. — Po cudzích prahoch sa potĺka.
Len sa tak potĺka.
Potĺka sa po svete, ako čo by ho ani zem za syna nemala. — Potĺka sa po svete ani zlý duch.
Ako sa máš? Po psote, po biede!
Ledva sa stačí psote odháňať. — Má sa čo proti psote obháňať.
Nemáš voza, nemáš koní; jedna psota druhú honí.
Psie dni trie.
Psota je s ním.
Psota mu z každého kúta kuká. — Psota mu z každého kúta hľadí. — Psota mu z každého kúta vyzerá.
Psota s biedou.
Teraz sa nám psota omnožila a zase je kotná.
Pustá škola, sám pán rechtor zvoní.
Riedkou plachtičkou ho pánboh prikryl.
Jedna ruka prázdna a druhá holá. — V jednej ruke nič a v druhej čič!
Živí sa o dvoch rukách.
So všetkým ide dolu, len so slaninou hore.
Starý Grič nemá nič.
Suchý mlynár.
Tenký plátenník. — Tenký súkenník.
Toho dom skoro oči zažmúri.
Trasie randami, všami.
Už je s ním na dne. — Už je s ním na nágu. — Už vypriahol. — Už z ostatného mláti.
Var — nevar, keď nemáš čo.
Vrátil sa s píšťalkou.
Vypršali mu brká.
Vysoko jasle.
Vyšiel na mizinu. — Vyšiel na mindžáre.
Vyžije tak, jak pes ve studni.
Prázdno vo vrecku. — Prázdno v pokladnici. — Prázdno vo vrecku, ani týždňom pred stvorením sveta.
Vrecko mu trpí na suchoty. — Mešec mu trpí na suchoty.
Zamknuté je a kľúč v studni.
Zodral si opätky, nuž chodí na sárach.
Zostal na holej dlani. — Zostal na prázdnom. — Zostal na pšenku.
Z plosky kašu jedia. — Z krpky kašu jedia.
Z toho by som ani psa nevyživil.
Len pre meno božie žije.
Na tom oži i umri! — To je ani žiť, ani umrieť.
Žije z dneska na zajtra.
Horší je od žobráka.
Od žobráka by kus chleba prijal.
Vyšiel na žobrácku palicu.
Dobrá tomu i kára.
Dobré je to, mohol by si si i packy z toho oblízať! — Dobré je to, mohol by si si i všetkých päť z toho oblízať!
Môže byť rád, že má strechu nad hlavou a že neprší na neho.
Poješ to ako s medom, len by bolo.
Zíde sa ti to na umrlčiu truhlu.
Je dobre zaperený. — Zaperil sa.
Jelenie volky vozia mu do stodôlky.
K lyžici sa dostal.
Má biedu jak mlynárova sliepka.
Má dobrú pašu. — Má dobrú žatvu.
Mám od boha dosť!
Má obrastené ruky.
Má svoj kus chleba. — Je na svojom chlebe.
Mohol by si dach pokryť bankovkami.
Na groš ľahne a pod zlatým vstane. — S grošom líha, s dvoma vstáva.
Na svojich vlastných nohách stojí.
Nevie o sume.
Je studený od peňazí.
Len sa tak peniazmi obsýpa.
Má peňazí ako čert pliev.
Má škriatka, čo mu peniaze vláči. — Musí mu zmok peniaze vláčiť. — Vláči ako zmok.
Narobil peňazí ako čert železa.
Peniaze sa mu kotia.
Rastú mu peniaze ako vlkovi pečienka.
Sypú sa mu peniaze ako z vreca.
Tuším ti rarášok peniaze nosí.
Pod palec si nabil.
Musel dakde poklad vykopať.
Pasie oči na pokladoch.
Tomu sa netreba modliť, len: Vďaka ti, bože.
Všetko má doma okrem vtáčieho mlieka. — Nechybuje mu nič, iba lastovičie mlieko.
Z každého dreva uhlie páli.
Má zlata za sekeru.
Zlata ako blata.
Zlatá baňa sa mu otvorila.
Barón Hnida.
Grošom smrdí.
Horká jeho bryndza!
Chudoba de Badín a Psota de Garamsek.
Ide na prechádzku chleba pýtať.
Keby ho o zem buchol, ani by grajciar z neho nevyfrkol.
Keď má byť polievka, nech bude polievka — s jedným vajcom za hrniec.
Kôň obutý a šľak bosý.
Ja si to kúpim! Iba ak za vši!
Kúpil by si čáč, keby len mal zač. — Bolo by čáč, keby bolo zač.
Dali by mu, dali, keby sami mali.
Jednu ovcu mal, svojím salašom stál.
Má pes babku a ten druhú.
Má ten čerta rohatého, nie peniaze.
Má ten peňazí ako žaba srsti. — Má ten peňazí ako žaba vlasov. — Má ten peňazí ako žaba chlpov.
Má ten psa!
Má veľa prať a málo vešať.
Máš voľaký, ale nie veľmi široký peniaz.
Nekokoš sa bratku, len by si mal zlatku.
Nemá drobných, a odmeniť nemá čo.
Podkovu už má, len kôň mu chýba.
Všetko nám pobrali, keď sme nič nemali. — O všetko sme prišli, keď sme nič nemali.
Mešec plný pavučín.
Ništ sa neboj, otrhaný, hovorí ti ošklbaný.
Pán z Nemaníc.
Pod forgovom a bosý.
Pyšní sa ako žobrácka voš.
