4. Majetok a chudoba

Utláčanie chudoby; opovrhovanie chudobou

Chudobný, chudoba

Príslovia

Boháč boháča zastane, chudobného nikto.

Hudobný človek ani v nebe pravdy nemá.

Chudobného nikto za nič nemá.

Chudobný človek sa nikdy pravdy nedožije. — Chudobný človek nikde nenájde pravdy.

Chudobný môže za rebrinový voz pravdy doviezť, boháč len za hrsť, predsa tento vyhrá.

Chudobný s bohatým neťahaj sa za prsty.

Chudobný všade vytrpí.

Na chudobnom každý sa voľká.

O chudobného každý sa otrie.

O chudobného nik nestojí. — O chudobného nik sa neozrie.

Šutý s rohatým, chudobný s bohatým, nebárs sa borí. — Ťažko šutému s rohatým sa boriť.

Kde bohatý zomiera, každý sa na pohrab poberá, a kde zomrie chudý, tam len kantor s mendíkom blúdi.

Komora prázdna, nikto ma nezná.

Nízky plot hocijaký pes preskakuje.

Od žobráka iba vši dostaneš, hop od neho!

Posmech, smiech

Príslovia

Chudoba — smiech.

Chudobný smiech — hotový posmech.

Keď máš škodu, o posmech sa nestaraj.

Kto má škodu, má aj posmech. — Na kom škoda, na tom posmech. — Na kom bieda, na tom posmech.

Mlyn býva pri vode a posmech pri škode.

Pre chudobnú strechu prídeš do posmechu.

Sýty lačnému neverí.

Tustá sviňa za chudou nerada idze.

Zdravý nezdravému neverí.