Príslovia a porekadlá Rozprávky
O Ľudovi
Všetky rozprávky Témy rozprávok Postavy

O Mechúrikovi 3+

Rozprávka o troch priateľoch, ktorí cestujú svetom. Ich dobrodružstvo je plné humoru a priateľstva. Príbeh ukazuje, ako sa navzájom podporujú. AI
Morálne ponaučenie AI: Pomoc a priateľstvo sú dôležité v každej situácii.

Poviestku túto žartovnú podal a rozpráva J. Botto tak, ako na Rimavskej doline hovoria.

No tak počujte! Bou vám edon raz edon mechúrik a tot sa vybrau do sveta. Ako tak ide po kuse, nechutne, zívajúci tým svetom, sám ako palec, sretne sa ta s ednou slámkou.

„Pamodaj šťastie, mechúrik!“

„Pamodaj aj tebe, slámka! Kdeže ideš, kde?“

„Tuž ľa, idem dade svetom.“

„No, kod te svetom ideš, tak poď so mnou, ved aj jej[16] ta idem, pôjdeme vedno.“

Tak sa pohou milý párik vo meno božie zas ďalej. Veselo im to už dvom bolo; čo krok, to smiech robeli celou cestou. Mechúrik hrdý sa len tak vantoleu[17] cez mestá a dedine a slámka išla ako na strunách a na všetkie strane sa klaňala. Mechúrik sa smieu na nej a ona zas na nem. Ako tak prešli hodný kus sveta, tu sa zas sretnú s ednym uhlíkom.

„Pamodaj šťastie, dobrí lidie!“

„Pamodaj, pamodaj! Deže ideš, de?“

„Tuž ver vám jej idem svetom.“

„Tak sem ruku, kamarát, poď aj te s nami, ved aj me ta idemo.“

A uhlík hneď hotový, dau sa im do kamarátstva.

Tak idú oni všetci trej pekne-krásne tym svetom. Išlo im to za edon čas ako po masle, kým za hradskou išli. Iba edon raz prídu k ednej veľkej vode. Tu už bola hned galiba hotová. Boli be radi na druhú stranu. Mechúrik so slámkou be bou len prešou, preplovau. Ale neborák uhlík! Tomu bolo tesno; lebo vedeu, ak ide čez tú vodu, že sa naraz tam zatopí. Začau on lamentácie spievati, proseu tých dvoch:

„Takto a takto, kamaráti moji, ved ma len dáko prepravte!“

Mechúrik nič, ani nepočúvau, len si hrdo preplávau ako kačica na druhý breh. Ale slamka sa zmilovala nad nim, zvela[18] ho na chrbiet a pustila sa s nim na vodu. Pluje, podhŕna sa s nim horko-ťažko, len ako tu prídu na posried vode, milá slamka prehorí a uhlík cup do vode, hned sa tam zatopeu! To vidí mechúrik na brehu, tak sa na tom rozrehotau, že sa naraz tam od smiechu rozpukou!

[16] ja

[17] z boka na bok valil

[18] vzala

Toto je verzia rozprávky preložená do modernej slovenčiny s použitím umelej inteligencie za účelom ľahšieho porozumenia textu pre tých, ktorým už starý jazyk 19. storočia príliš nevonia. Môže obsahovať chyby, ale dúfame, že ich nebude veľa. Ak by ste nejakú našli, napíšte nám prosím.

Túto žartovnú príhodu podal a rozpráva J. Botto tak, ako sa hovorí na Rimavskej doline. No tak počúvajte! Bol raz jeden mechúrik a ten sa vybral do sveta. Ako tak kráča po ceste, nechutne zívajúc tým svetom, sám ako palec, stretne sa tam so slamkou. „Prajem ti šťastie, mechúrik!“ „Prajem aj tebe, slamka! Kam ideš, kam?“ „No, idem tam svetom.“ „No, keď ideš svetom, tak poď so mnou, veď aj ja idem, pôjdeme spolu.“ Tak sa milý párik vo meno Božie vydal ďalej. Veselo im už bolo obom; čo krok, to sa smiali celou cestou. Mechúrik hrdý sa len tak valil z boka na bok cez mestá a dediny a slamka išla ako na strunách a na všetky strany sa klaňala. Mechúrik sa smial na nej a ona zase na ňom. Ako tak prešli dobrý kus sveta, tu sa zas stretnú s jedným uhlíkom. „Prajem šťastie, dobrí ľudia!“ „Prajem, prajem! Kam ideš, kam?“ „No, veru idem svetom.“ „Tak podaj ruku, kamarát, poď aj ty s nami, veď aj my ideme.“ A uhlík hneď ochotný, dal sa im do kamarátstva. Tak idú oni všetci traja pekne-krásne tým svetom. Išlo im to za jeden čas ako po masle, kým išli za hradskou. Iba raz prišli k jednej veľkej vode. Tu už bola hneď galiba hotová. Boli radi, že sa dostanú na druhú stranu. Mechúrik so slamkou už len preplávali, preplávali. Ale nešťastný uhlík! Tomu bolo tesno; lebo vedel, že ak pôjde cez tú vodu, naraz sa tam utopí. Začal spievať lamentácie, prosil tých dvoch: „Takto a takto, kamaráti moji, veď ma len nejako prepravte!“ Mechúrik nič, ani nepočúval, len si hrdo preplával ako kačica na druhý breh. Ale slamka sa zmilovala nad ním, vzala ho na chrbát a pustila sa s ním na vodu. Plávala, ťažko sa s ním trápila, len čo prišli na stred vody, milá slamka prehorela a uhlík cup do vody, hneď sa tam utopil! To vidí mechúrik na brehu, tak sa na tom rozrehotal, že sa naraz tam od smiechu rozpraskol!

Bibliografické údaje

Originálne vydanie

Autor: Pavol Dobšinský

Vydavateľ: Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry

Mesto: Bratislava

Rok vydania: 2008

Údaje o rozprávke

Zväzok: II

Poradie v zväzku: 16

Jazyk: sk

Digitalizácia

Autor digitalizácie: Pavol Dobšinský

Názov digitalizovaného diela: Prostonárodné slovenské povesti (Druhý zväzok)

Vydavateľ digitalizácie: Zlatý fond denníka SME

Rok digitalizácie: 2008

URL zdroja: https://zlatyfond.sme.sk/dielo/531/Dobsinsky_Prostonarodne-slovenske-povesti-Druhy-zvazok/16

Digitalizátori: Zuzana Behríková, Michal Garaj, Dana Lajdová, Tomáš Sysel, Monika Morochovičová, Jozef Ozimy, Peter Kovalič, Peter Beskid, Michal Vanek, Robert Zvonár, Gabriela Matejová, Viera Studeničová, Pavol Tóth