„Čože si počneš, biedna duša! – Čože si počneš, hriešna duša! – Čože si počneš, biedna stvora! – Čože si počneš, hriešna stvora! – Čože si počneš, úbohý človek! – Čože si počneš, hriešny človek!"

Nemám sa už kam podieť! – Nemám sa už kam podieť od žalosti! Už sa mi ani sveta nechce. Ja úbohý človek! – Ja nevoľný človek! Už mi je do zamdletia. – Už mi ide do zamdletia. – Už mi je do zúfania. – Už mi je na zahynutie. – Už mi je na skapanie. Moja biedna hlava! – Moja boľavá hlava! – Moja ubolená hlava! – Moja utrápená hlava! – Moja hriešna hlava! Už sme my tam, kde straší! Ja úbohá vyvedená stvora! – Ja úbohá znitruvaná stvora! Nemožno tomu konca-kraja dôjsť. Tomu ani svätená voda nespomôže. – Tomu ani všetci svätí nespomôžu. Už sa mi nechce ani chleba, ani neba.