„Už som sa vydala, bože Hospodine; mám že sa nachodiť s hrncom po dedine!"

Iba čo som sa zakosílila! – Iba čo som si slobodu zaviazala. – Iba čo som si svet zaviazala! Čože tí zvýšili, čo sa poženili? Ako hus nad vodou krídla ovesili. Vydala sa zo šafľa do šechtára. Veru som si s tebou hrdlo podrezal. Hlávočka ti pekne a robota v pekle; mrzkú schôdzu máš, nerada robíš, rada dlho spíš; večer mi ideš spať, ráno mi nechceš vstať, žena moja mladá, zle sa budeme mať! Jarmo si na krk zavesil. Ten môj ťažký kríž! Zadrhla sa s ním. Ani ma neobšije, ani ma neoperie! Nieto nado mňa uhračanejšej ženy!