Ani ma neobšije, ani ma neoperie!
Daj komu ženu, a sám lub stenu.
Doma kdáče, inde nesie.
Hlávočka ti pekne a robota v pekle; mrzkú schôdzu máš, nerada robíš, rada dlho spíš; večer mi ideš spať, ráno mi nechceš vstať, žena moja mladá, zle sa budeme mať!
Iba čo som sa zakosílila! – Iba čo som si slobodu zaviazala. – Iba čo som si svet zaviazala!
Jarmo si na krk zavesil.
Kde ste sa podeli, moje mladé časy!
Má ju iba za stlačku v dome.
Nieto nado mňa uhračanejšej ženy!
Oženil sa, aby sa mal s kým vadiť.
Radšej by som si bola šedivý vrkoč zapletala. – Radšej by som si bola tri vlasy zapletala.
Schytil čerta.
Slamená vdova.
Spálili zápražku.
Šanuje si ženu ako podošvu.
Ten môj ťažký kríž!
Už som sa vydala, bože Hospodine; mám že sa nachodiť s hrncom po dedine!
Veru som si s tebou hrdlo podrezal.
Vydala sa zo šafľa do šechtára.
Zadrhla sa s ním.
Žijú ako pes s mačkou.
Ani s tebou žiť, ani bez teba byť.
Čo buh spojil, človek nerozlučuj – ta žij s obludu až do sudu.
Baba ve společnosci kvitek, na ulici anjel, doma čort.
V parte anjel a čert v čepci.
Čože tí zvýšili, čo sa poženili? Ako hus nad vodou krídla ovesili.
Kto má mrcha ženu, netreba mu chrenu, iskrí sa mu v očiach. – Kto má raracha za ženu, netreba mu chrenu. – Kto nemá chrenu, nech si vezme zlú ženu.
Muž bezo cti, žena bez hanby, deti bez bázne – neresť nad neresti.
Nech sa len ožení, veď mu ono brká vypadajú!
Ó, znati, znati, ktorý je ženatý: skrčí sa, zhrbí sa ako pes kudlatý.
Ožeň sa, doskáčeš; nebudeš ty viac strungy preskakovať!
Ožeň sa, obes sa, na jedno ti padne, vezmi mrcha ženu, do pekla ťa vtiahne.
Ťažký je ten stav manželský!
