„Šanuje si ženu ako podošvu."

Nieto nado mňa uhračanejšej ženy! Hlávočka ti pekne a robota v pekle; mrzkú schôdzu máš, nerada robíš, rada dlho spíš; večer mi ideš spať, ráno mi nechceš vstať, žena moja mladá, zle sa budeme mať! Žijú ako pes s mačkou. Má ju iba za stlačku v dome. Iba čo som sa zakosílila! – Iba čo som si slobodu zaviazala. – Iba čo som si svet zaviazala! Zachodí do cudzej kapusty. Ten môj ťažký kríž! Už som sa vydala, bože Hospodine; mám že sa nachodiť s hrncom po dedine! Žena je len vecheť oproti mužovi. Jarmo si na krk zavesil.