„Iba čo som sa zakosílila! – Iba čo som si slobodu zaviazala. – Iba čo som si svet zaviazala!"

Už som sa vydala, bože Hospodine; mám že sa nachodiť s hrncom po dedine! Jarmo si na krk zavesil. Čože tí zvýšili, čo sa poženili? Ako hus nad vodou krídla ovesili. Ten môj ťažký kríž! Vydala sa zo šafľa do šechtára. Veru som si s tebou hrdlo podrezal. Nieto nado mňa uhračanejšej ženy! Radšej by som si bola šedivý vrkoč zapletala. – Radšej by som si bola tri vlasy zapletala. Hlávočka ti pekne a robota v pekle; mrzkú schôdzu máš, nerada robíš, rada dlho spíš; večer mi ideš spať, ráno mi nechceš vstať, žena moja mladá, zle sa budeme mať! Žijú ako pes s mačkou.