„Hlávočka ti pekne a robota v pekle; mrzkú schôdzu máš, nerada robíš, rada dlho spíš; večer mi ideš spať, ráno mi nechceš vstať, žena moja mladá, zle sa budeme mať!"

Iba čo som sa zakosílila! – Iba čo som si slobodu zaviazala. – Iba čo som si svet zaviazala! Ani ma neobšije, ani ma neoperie! Už som sa vydala, bože Hospodine; mám že sa nachodiť s hrncom po dedine! Jarmo si na krk zavesil. Ten môj ťažký kríž! Nieto nado mňa uhračanejšej ženy! Žijú ako pes s mačkou. Keď bude gazda na štyroch voloch voziť, a gazdiná len v zástere nosiť, predsa vynosí. – Muž s vozom nepostačí do komory, kde žena v zápone nosí. – Nenavozí muž na rebrinovom voze do domu, čo žena v zásterke z domu vyvláči. On je z Chudobíc a ona z Núdzovej. Šanuje si ženu ako podošvu.