„Chocaj som ja aká biedna, predsa som chlieb vo dve kôry jedla!"

Sedemdesiat kytál mala, a predsa sa nevydala; a ja nemám iba jednu, pýtajú ma hen za Viedňu. Psota nemala gazdu. – Našla psota gazdu. Krásna si, krásna, ale kapsa prázdna. Coky psota, na stranu, chudoba sa žení! Zišla sa bieda s psotou, onuca s handrou. Zamenila si sokola za páva. Hoci som ja rohatá, keď som ja len bohatá. Ruža u h… vyrostená smrdzí. Bársi je hrbatá, keď je len bohatá. Už okúsil i sladké i trpké.