„Ukradni, neboj sa nič, len dobre schovaj. — Ukradni, neboj sa nič, len sa nevyzraď."

Chodí poza bučky. Kto nemôže vziať, ukradne. Nebolo by zlodeja, keby nebolo ukrývača. Nie je to zlodej, čo ukradne, ale čo zle schová. Kto kradne, má jeden hriech, kto ukradnuté hľadá, má sto hriechov. Deti moje, nekradnite, len domov vláčte! — Deti moje, nekradnite, len potiahnite! — Otče náš, tatko náš, posadil nás na lavičku, dal nám chleba po kúštičku: deti moje, nekradnite, čo vidíte, uchmatnite! — Ja som starý, nekradol som, čo som videl, uchmatol som. Siedme nepokradneš! (povedal Cigán, nechávajúc každú siedmu kapustnú hlavu, keď kradol.) Neukradneš, nemáš; nevychváliš, nepredáš. Príležitosť robí zlodeja. Neboj sa zlodejov, niet ich doma, šli kradnúť.