„Ľudia kradli i budú!"

Vezme ti a čo bys’ to mal pod kožkou. Tam môže všetko spievajúc vynosiť. Deti moje, nekradnite, len domov vláčte! — Deti moje, nekradnite, len potiahnite! — Otče náš, tatko náš, posadil nás na lavičku, dal nám chleba po kúštičku: deti moje, nekradnite, čo vidíte, uchmatnite! — Ja som starý, nekradol som, čo som videl, uchmatol som. Kradne ako straka, čo kde popadne. — Kradne ako straka, čo kde vidí. Chodí poza bučky. Neboj sa zlodejov, niet ich doma, šli kradnúť. Cudzie brázdy vyžína. Bodaj nemal viac, iba to, čo ukradol! Čo oko vidí, to ruka vezme. Chudobný človek sa nikdy pravdy nedožije. — Chudobný človek nikde nenájde pravdy.