„Či gazda nebude viacej siať, keď mu raz pánboh nepožehnal?"

To pánboh pre každého požehnal. Vyháňa na nesvoju brázdu. Zlodej hľadá plné komory a dôjde i pustej. Deti moje, nekradnite, len domov vláčte! — Deti moje, nekradnite, len potiahnite! — Otče náš, tatko náš, posadil nás na lavičku, dal nám chleba po kúštičku: deti moje, nekradnite, čo vidíte, uchmatnite! — Ja som starý, nekradol som, čo som videl, uchmatol som. Kto kradne, tomu zle platia. Na zlodejovi košuľa horí. Bol by z neho organista: mechy z voza ťahať. Siedme nepokradneš! (povedal Cigán, nechávajúc každú siedmu kapustnú hlavu, keď kradol.) Kto kradne, má jeden hriech, kto ukradnuté hľadá, má sto hriechov. Bodaj nemal viac, iba to, čo ukradol!