„Siedme nepokradneš! (povedal Cigán, nechávajúc každú siedmu kapustnú hlavu, keď kradol.)"

Deti moje, nekradnite, len domov vláčte! — Deti moje, nekradnite, len potiahnite! — Otče náš, tatko náš, posadil nás na lavičku, dal nám chleba po kúštičku: deti moje, nekradnite, čo vidíte, uchmatnite! — Ja som starý, nekradol som, čo som videl, uchmatol som. Vzdychaj duša, telo pôjde v noci krásť! Chodí poza bučky. Ukradni, neboj sa nič, len dobre schovaj. — Ukradni, neboj sa nič, len sa nevyzraď. Vyháňa na nesvoju brázdu. Na zlodejovi košuľa horí. Čo vidí, to berie. — Len to neberie, čo nevidí. Má dlhé prsty. — Má lipkavé prsty. — Lepí sa mu na prsty. — Na prsty sa mu prilepilo. Prilepilo sa mu na prsty. Pomohol mu z vrecka.