„Neboj sa zlodejov, niet ich doma, šli kradnúť."

Tam môže všetko spievajúc vynosiť. Ukradni, neboj sa nič, len dobre schovaj. — Ukradni, neboj sa nič, len sa nevyzraď. Ľudia kradli i budú! Vezme ti a čo bys’ to mal pod kožkou. Pred kmínom niet zámky. Deti moje, nekradnite, len domov vláčte! — Deti moje, nekradnite, len potiahnite! — Otče náš, tatko náš, posadil nás na lavičku, dal nám chleba po kúštičku: deti moje, nekradnite, čo vidíte, uchmatnite! — Ja som starý, nekradol som, čo som videl, uchmatol som. Domáceho zlodeja neľahko ustrežieš. — Domáceho zlodeja ťažko sa ustriehnuť. — Domáci zlodej najhorší. — Pred domácim zlodejom sa neukryješ. Nebolo by kmínov, keby nebolo komorášov. Pred zlodejom nieto zámky. Tu si, kupec trnavský!