„Cežko na zjedzeny chlip robic."

Len aby človek robil a na hmle žil. Kam sa obrátiš teraz, keď je svet nie konský zadok?! Už je fuč! Z dlžôb sa vykýchať. Kobyla zdochla, i vera zdochla. Čižmy zoderiem, kým dačo vychodím od neho. — Nemôže človek od neho vychodiť. Gazduje čertovi na budzogáň. Čo po takej krave, ktorá nadojené mlieko vykopne. Škoda je, čo pes zje. — Škoda je, čo ani pes nezje. Beda mne hriešnemu, dlžen som každému, komu groš, komu dva, i za holbu vína.