„S tým ona mohla vždy chlieb jesť."

Najprv fara, potom Mara. Dobre sa modlila. Pobrali sa na mená. Vstanem sýta, neľahnem bitá. Vzal si nôž do chleba. Rada si, mamička, rada si neveste? Ej, rada – nerada, len mi ju dovezte! Rada si, mamička, rada si zaťovi? Ej, rada – nerada, keď je len chlap hodný! Ovrabčil sa. – Opleščil sa. Ak ti je súdená, bude ti i daná. – Jak mu je súdzená, bude mu aj súrená. Už je ruka v rukáve. Priženil sa na pol kolesa.