„Bodaj by sa maluo i veľkuo na tebe čudovalo!"

Išli mu kroz nevesty. – Išli k nemu na prepačky. – Išla si ohnisko pozrieť. Že vraj plakal po sobáši? Horký plakal, ledva čakal! Pod jenným komínom odbavil dve starosci. Triafa sa jej šťastie. Daj mi, bože, muža, čo by sa mi páčil, po krčmách netančil, dohánu nefajčil! Zhodili ho z kancľa. Mladucha je nikdy nie pripekná. Vŕba, vŕba, daj mi muža, červeného ako ruža a bieleho ako kvet a dobrého ako med! Pobrali sa na mená. Žení sa na pastvu.