„Má toľko lačných detí ako vrán."

Plno detí, a v dome ani suchej kôrky. Chýli sa nám už od hladu pomrieť! Nemá čo do gamby vziať. — Nemá čo by na zub vložil. — Nemá čo pod zuby. Hlôžky na stôl predložil. Požehnaný je deťmi a kupovaným chlebom. To je tam celý vymrihlad! Bruchom kričí. Hlady mrie. Keď sa jesť chce, nebývajú veselí. Nemá ani ako za necht blata. — Nemá ani bydla, ani židla. — Nemá ani čo by myš uniesla. — Nemá ani čo by na raz do úst vložil. — Nemá ani čo by sa do oka vmestilo. — Nemá ani čo by straka na krielci uniesla. — Nemá ani čo by muška na krielci uniesla. — Nemá ani deravej babky. — Nemá ani dobrej košele. — Nemá ani jedenia ani spania. — Nemá ani na seba, ani do seba. — Nemá ani toľko ako kostolná myš. — Nemá ani vola, ani osla, ani ničehož, čo jeho jest.