„Což tam po reči, keďz śe jej śvedči."

Kto sa žení, deväť razy sa šalie. Veď ti ešte parta do čela nevrastá! Skôr sa ožení slamený mládenec, než sa vydá strieborná dievka. Má ich na každý prst desať. Kravu a ženu najlepšie po známosti brať. Prvý prišiel, s darom vyšiel. Vydať, bože, vydať, ale vedieť ako; s mrcha tovarišom do rôčka deľako. Do rôčka deľako a do smrti je diaľ, veď je to, mamička, veľmi ťažký pohár! Pred fašiangy: mladý, pekný, bohatý atď.; na fašiangy: trebárs i krivý alebo slepý; po fašiangoch: aký, taký, len by dáky! Kto sa chce vydať, musí sa rydať. Chlap, keď sa chce ženiť, verbuje sa, a dievča, keď sa chce vydať, žiada si zomrieť.