„Ej, akýže si núkaný!"

Čakáme ťa s jednou rukou. Ďakujem, nechcem, nebudem, alebo len dajte! Len deväť razy ho ponúkli. Domáci: Ej, raz vám nedáme, ale viac ráz si vezmite! Nechcem, nechcem, a len by bolo! Zubami o stôl budeš obedovať. Domáci: Z duba spadol, ešte si oddýchol, a ty už chceš odísť! – Či si pre uhlie prišiel, že už chceš odísť? – Či si pre oheň prišiel, že už chceš odísť? Ani mi chleba krájať nedali. Už čo by si mi žabu ponúkal, vzal by som si, na toľké núkanie. Veď si poznačím uhľom do komína! – Veď si urobím kríž do potoka! – Veď si urobím kríž kriedou na stenu!