Aha! dobre (že) ti oči nevykole.
Áno, či ste dobre spali?
Nemá hlavu na svojom mieste.
To mu už dávno z hlavy vyšumelo.
Už ho z toho hlava nebolí.
Vyletelo mu to z hlavy ako operené vrabce z hniezda. — Vyfučalo mu to z kotrby.
Koňa hľadal a na ňom sedel.
Len sa mi tak na jazyku pletie.
Má kuraciu pamäť. — Má pamäť ako krava.
Nepamätá vôl, kedy teľaťom bol.
Nevidí horu pre stromy.
Má oči, a nevidí; má uši, a neslyší. — Má oči vo vrecku. — Nevidí pre oči.
O poludní nevidí.
Pod nosom mu je, a nevidí.
To by už aj slepý videl.
Vo dne chodí s lampášom.
Kameň ti v ušiach! — Kameň ti v ušiach a soľ v očiach!
Má hluchú muchu v uchu. — Má špunty v ušiach. — Má v ušiach kameň zakovaný.
Počul vietor, ale nevie odkiaľ. — Počul zvoniť, ale nevie kde. — Počul zvoniť, ale nie zazváňať.
Sedí si na ušiach.
Na brehu ležal a vody žiadal. Pri studni stojí a vody pýta.
Čo dávajú od zábudku? — Dostal od zábudku. — Od zábudku s maslom hrudku. — Od zábudku mastnú hrudku.
Zabudol sa pomýliť.
Zabudol som na to ako na smrť.
