Červený kohút mu na dome zaspieval. — Červený kohút dostal sa mu na strechu.
Aké chotáre, také koláče.
Ak ty nepôjdeš na dom, pôjde dom na teba. — Ak gazda nevyjde na strechu, zíde mu strecha na hlavu. — Keď kto nechodí na stavanie, zíde stavanie na neho.
Árendy sú randy.
Bez dreva horšie ako bez chleba.
Buď poriadny a budeš sa mať dobre. — Buď poriadny a nebudeš ničoho žiadať.
Diely sú len diery. — Diely sú hotové diery. — Kde sa delí, tam sú diery.
Domáce — trváce.
Bol som ja dobrý gazda, pánboh mi pomáhal; kone, voly vyzdychali, voz sa mi polámal.
N. N. sa nezdá, že by bol dobrý gazda; zbožie si popredá, čeľadi jesť nedá.
To je ešte len mladý gazda.
To je veľký gazda. — To je mastný gazda. — To je hrubý gazda.
To je starý gazda.
Hlava deravá.
Izby — len také prdience.
Keď pánboh z poľa príde.
Keď pánboh z jarmoku príde.
Na pipíške oral, na vrabcovi bránil.
Na tom dreve ešte vtáčky spievajú.
Nemá ani piaď vlastnej zeme.
Nemá ani zuba do brán.
Nemal by som ani za psom čím vyhodiť.
Nemá sena čo by pod kvočku.
Tadadom, tadadom, vystaval z blata dom.
Už má svoje hniezdo.
Čert ťa tam po čeľadi; len si si gazda dobre hľadí.
Dobrý gazda — otec, mať.
Gazda na dvore a gazdiná v komore panuje.
Gazdinú po pitvore a gazdu po dvore poznať.
Gazda palicu, gazdiná varešku.
Kde gazda dozerá, tam statok priberá.
Kde gazda už v posteli, sluha ešte veselý. — Kde pán už v posteli, sluha ešte veselý.
Len tá roľa dobre rodí, po ktorej sám gazda chodí.
Mladého gazdu šanuj.
Od gazdovych oči rozmáha še statek ovci.
Pilný gazda nedá čeľadi zapostávať.
Čečinatá hora — planý kraj; listnatá hora, lepší kraj.
Hora — bohatá komora.
Hora bola, hora bude.
Kto si vytne horu, bude mu rásť hora na dachu.
Múdry berie horu a sprostého hora.
Hrabem, hrabem a nemám nič.
Havol robí, Havol je. — Kubo robí, Kubo je. — Janko robel, Janko zjid. — Jano dorobí, Jano zje. — Jano spraví, Jano zje. — Ďuro spraví, Duro zje. — Moľa robí, moľa je.
Čím dlhšie kameň na jednom mieste leží, tým väčšmi zarastie. — Kameň, čo sa moc obracia, machom neobrastie. — Skala, čo sa moc obracia, machom neobrastie. — Kameň sa machom neobalí, keď sa často z miesta valí.
Kto má želiara, má pána.
Kto odbýva, ten užíva.
Kto na holom stole jídá, ten i holé role mívá.
Kto nemá prirážky, nech si kúpi vačkové hodinky.
Málo krmu, mnoho mäsa.
Kto muruje, ten buduje.
Kto zrubí, ten hubí; kto muruje, ten buduje.
Zruby majú zuby, ale múry ešte väčšie.
Na druhého robíš! — Pre druhého sa trápiš!
Kde je oheň, tam hneď vietor a zlodej.
Keď sa podpálili, nech si hasia.
Málo vody zväčšuje oheň.
Oheň je k úžitku i ku škode.
Oheň si sám vietor robí.
S ohňom nežartuj a vode never.
Časté prevážanie — časté vyhorenie.
Tri razy sa prevážať, to je ako raz vyhorieť.
Pri malé málo starostí; pri veľa veľa starostí. — Málo máme, málo dáme.
U behúňa mrcha huňa.
Viac domov ako kostolov!
Ešte oheň vodou zaleješ, ale vode sa neubrániš. — Ešte oheň vodou zaleješ, ale povodni sa neubrániš.
Pred ohňom aspoň so životom ujdeš, ale pred vodou nie. — Pred ohňom aspoň so životom ujdeš, ale pred povodňou nie.
Voda jednému odnesie, druhému prinesie, ale oheň spáli všetko.
Voda má tenký jazyk. — Voda má tenký pysk.
Začiatok vody, koniec chleba.
Vozmi navozí, a nemá chleba.
Zle je tam, kde okolo ohňa mnoho hrnčekov.
