Čaruj ora za bodora.
Dal koňovi cigánskeho obroku.
Dal mu zadok ohňa.
Dal si koňa na červeno zafarbiť.
Dáva koňovi obroku bičom. — Dáva koňom ovos vidieť.
Kôň, čo mu môže všetky rebrá počítať.
Kone moje, kone, zlámali mi oje!
Kone vyparené, akoby ich vriacou vodou oblial.
Kôň hladký ako sklo. — Kôň hladký ako zrkadlo.
Kôň nesúci iba vlkom na újesť.
Kôň tučný ako perina.
Kôň utekal, len sa mu tak iskrilo pod nohami.
Kôň vypasený, že by si doň nazrieť mohol.
Mohol byť kňazom, keď nechce ťahať.
Moje kone, tvoj bič!
Nechce si chuť pokaziť.
Nesiahaj toho koňa! Odpoveď: Šak má mäso!
Obrok mu v zadku skáče. — Obrok mu v zadku hrá. — Obrok mu v zadku tancuje.
Ovos sa dobre ohlásil.
Paripy, len sa tak blyštia.
Pohádzali ho kone.
Poletí na ňom ako na tátošovi.
Ťahá, len sa tak vystiera. — Ťahá ani smrť. — Ťahá, dobre sa nepretrhne.
Tie kone idú ako kravy.
Alebo gazda koňa, alebo kôň gazdu zje.
Daj kobyle obroku, pustí sa ti do skoku.
Daj koňovi ovsa, môžeš ho hnac jak psa.
Dal mu za korýtko ohňa a za korýtko ovsa.
Dobrého koňa abys’ dobre choval, a zlého ešte lepšie.
Dobrý kôň zaslúži, aby ho chlebom choval.
Hocijakej mršine musíš tak dať žrať, ako najlepšiemu koňovi.
Keď prejdeš míľu, postoj na chvíľu; keď prejdeš tri, koňom čelo utri; keď prejdeš šesť, daj im jesť.
Koňa, flintu a ženu, to troje nepožičiavaj nikomu.
Kone pokorujú za týždeň po hostine a za dva po veselí.
Kôň hryzie gazdu zubami i nohami.
Kôň má len jednu nohu.
Kôň má veľké zuby.
Koňovi len toho dlhého. — Koňovi hopsa.
Kôň smrdí na maštali, ak ho dobre nechováš.
Kôň zdochýnajúci pradie nohami, bystrý preberá.
Kto kone premieňa, iste utratí.
Michalské žriebä, jakubský roj môžeš smelo vyhodiť na hnoj.
Na jednom koni sa chleba nedorobíš. — Na cudzom koni sa chleba nedorobíš.
Pánovo oko najlepšie koňa vyobročí.
Panské oko kone tučí.
Žriebä má právo choďakde behať.
Krava prehorela.
Mlieko krave pojavilo.
Na suchu sa otelila.
Vietor ju zašiel.
Dobrá krava ako matka. (Žartovne sa dokladá:) A otec ako vôl. — Dobrá krava ako matka, dobrý vôl ako tatko.
Dobré teľa pol kravy.
Krava nedojí vemenom, ale pyskom.
Kravička mamička.
Kravu a ženu najlepšie po známosti brať.
Kto nemá správičku, nech si drží kravičku.
Nedávajú mnohule, ale dobrule. — Nedávajú rohule, ale mnohule.
Sto dobrých volov skorej kúpi ako jednu dobrú kravu.
Čím tenšia vlna, tým hustejšie mlieko.
Čo kravy nechajú, to ovce vyískajú.
Ovca sa všade naíska.
Ovce — zlaté zvonce.
S ovcami je dobre, komu sa vedú. — S ovcami je dobre, komu sa daria.
Bodaj ste sa chovali!
Honosí sa, že má tri chvosty.
Mohol by ho na Veľký Piatok bez hriechu zjesť v kapustnici.
Nemá ani heš, ani keš.
Nemá ani chvosta na maštali.
Nenarastie, čo ho mastiť budeš.
Neprisadil by som viac tela, čo by vravieť vedelo.
Nezostalo nám ani srsti.
Pribiedil ho.
Pritrčil ho.
Riadia ho ako človeka.
Statok ako lasice.
Statok jeho dostáva tlče a pozadky.
Tučný, že sa len tak trasie.
Dobrým zachádzaním i hovädo po ruke ti bude.
Kto má deti, má žiaľ; kto má statok, má škodu.
Lepšia chudá slanina s chlebom ako tučná bez chleba.
Nemala baba roboty, narobila si klopoty.
Nielen to chce žrať, čo bučí, ale i to, čo mrnčí.
Statok — zmätok.
Taká sviňa je najlepšia, ktorá nikdy chudá nebola.
Vŕby sa práša, žíbatka kapú.
Prasa, čo by sa na groši vykrútilo.
Svini poctivosť!
Zaklal sviňu len tak bez príčiny.
Voly hrubé ako delá. — Voly tučné ako delá.
Voly chudé ako raky.
Voly, voly, bodaj boli!
Daj slamy volovi, ta žeň ho povolí.
Junec s grošom líha, s dvoma vstáva.
Kone pohádzali, voly vyťahali.
Vôl, čo nevychodí, to vyleží.
Vôl vyleží, kôň vybeží.
