Ľudo Slovenský: výsledky vyhľadávania "práca"

Bez práce niet plače. (Práca je nevyhnutná pre získanie výsledkov alebo odmeny.)

Šiť či párať, všetko práca. (Každá činnosť, či už tvorivá alebo deštruktívna, si vyžaduje úsilie a je formou práce.)

Kde je robota, tam je i med. (Práca prináša odmenu.)

Kto má prácu, tomu je čas nikdy nie dlhý. (Práca pomáha zmysluplne vyplniť čas a zabrániť nude.)

Robota nie lakota. (Práca je cenná a hodnotná, nejde len o hromadenie majetku.)

Robota je mati života. (Práca je základným pilierom a podmienkou pre živobytie a prežitie.)

Kto chce jesť, musí liezť. (Kto chce niečo dosiahnuť alebo získať, musí vynaložiť úsilie a pracovať.)

Práca sa nedá cez koleno prelomiť. (Práca si vyžaduje trpezlivosť a starostlivosť, nie unáhlené riešenia.)

Práca učí človeka. (Práca je zdrojom cenných skúseností a zručností, ktoré človek získava počas jej vykonávania.)

Za kus chleba robiť treba. — Za kus chleba skočiť treba. (Príslovie vyjadruje nevyhnutnosť práce pre zabezpečenie základných životných potrieb.)

Ležanoho hliba nikto nejid. (Bez práce nie sú výsledky ani obživa.)

Aká práca, taká pláca. — Aká pláca, taká práca. (Výsledok práce je priamo úmerný jej kvalite a úsiliu, ktoré do nej vložíme.)

Ľahká práca nebýva trváca. (Práca, ktorá si nevyžaduje veľa úsilia, zvyčajne neprináša trvalé výsledky.)

Najprv mlátia, potom platia. (Ak chce človek získať odmenu alebo plat, musí najprv vykonať prácu.)

Kto nepracuje, nech neje. (Príslovie zdôrazňuje dôležitosť práce ako podmienky pre získanie prostriedkov na živobytie.)

Horký je ten vyslúžený chlieb. (Táto fráza vyjadruje trpkosť a náročnosť práce, ktorá je potrebná na získanie živobytia.)

Kto hrabe, vyhrabe. (Kto sa snaží a pracuje usilovne, ten dosiahne úspech alebo zisk.)

Ak nevieš robiť, psota ťa naučí. (Chudoba a ťažká situácia prinútia človeka naučiť sa pracovať a zabezpečiť si živobytie.)

Kde sa nič nezaseje, tam sa nič nenaveje. (Bez práce alebo úsilia nie je možné dosiahnuť výsledky alebo zisk.)

Kto chce jesť, nech pracuje. (Príslovie zdôrazňuje potrebu práce na zabezpečenie obživy.)

Aký mlat, taký plat. (Kvalita odvedenej práce určuje výšku odmeny.)

Bárs i pôjde medzi Rusi, i tam za chlieb robiť musí. — I na Rusi robiť musí. (Nech ide človek kamkoľvek, všade musí pracovať na zabezpečenie potravy.)

Kde služba, tam i výslužka. (Práca, ktorú človek vykonáva, by mala byť spravodlivo odmenená.)

Komu sa nelení, tomu sa zelení. — Tomu sa zelenie, komu sa nelenie. (Pracovitosť a usilovnosť vedú k úspechu a hojnosti.)

Peniaze jazykom nevysekáš. (Hodnota práce nespočíva len v rečiach, ale v konkrétnych činoch a výsledkoch.)

Kto nepracuje, nemá. (Príslovie naznačuje, že bez práce nie je možné získať majetok alebo zabezpečiť živobytie.)

Kto chce chleba, pracuj, čo treba. (Príslovie vyjadruje, že na dosiahnutie životných potrieb a úspechu je potrebné pracovať a vynaložiť úsilie.)

Rataj za pluhom rozum zbiera. (Práca na poli prináša praktické skúsenosti a rozumné poznatky.)

Kto robí, vyrobí. (Príslovie vyjadruje, že aktívna a pracovitá osoba dosiahne výsledky a úspech.)

Pracovník sa nájde, nech je len zárobok. (Príslovie naznačuje, že ľudia sú ochotní pracovať, ak dostanú primeranú odmenu.)

Dobrého koňa netreba biť. — Na dobrého koňa netreba biča. (Kvalitná a motivovaná práca nevyžaduje vonkajší nátlak alebo kontrolu.)

Kto chce dačo mať, musí o to dbať. (Dosiahnutie a udržanie majetku alebo úspechu vyžaduje starostlivosť a úsilie.)

Po práci chutí odpočinok. (Odpočinok je zaslúžený a príjemný po vykonanej práci.)

Kto vie pilno pracovať, vie aj pilno jesci. (Usilovná práca vedie k dostatku a následne k hojnosti.)

Koľko oračky, toľko chleba vždycky. (Úspech a dostatok sú priamo úmerné vynaloženému úsiliu a práci.)

Žiaden bez práce neje koláče. (Príslovie vyjadruje, že bez úsilia a práce nemožno dosiahnuť odmenu alebo úspech.)

Tu orajte, tu kopajte, tak si chleba dobývajte! (Príslovie zdôrazňuje nevyhnutnosť práce a úsilia pre zabezpečenie obživy.)

Ráno rob, večer hop! — Včera hop, dneska rob! (Striedanie práce a zábavy je dôležité pre udržanie rovnováhy v živote.)

Len aby človek robil a na hmle žil. (Vyjadruje ťažkosti a márnosť práce, keď jej výsledky sú nepostačujúce na lepší život.)

Havol robí, Havol je. — Kubo robí, Kubo je. — Janko robel, Janko zjid. — Jano dorobí, Jano zje. — Jano spraví, Jano zje. — Ďuro spraví, Duro zje. — Moľa robí, moľa je. (Príslovie vyjadruje jednoduchú myšlienku, že každý si vychutnáva plody svojej vlastnej práce.)

Cudzie ruky, hotové múky. – Cudzie ruky ľahké, ale neosožné. (Príslovie vyjadruje, že práca vykonaná niekým iným môže byť síce ľahká, ale často postráda skutočnú hodnotu alebo efektívnosť.)

Rúčky vyrobili, nôžky vybehali. — Ruky vyrobia, nohy vychodia. (Príslovie zdôrazňuje, že úspech v práci a zárobku závisí na kombinácii fyzickej práce a úsilia.)

Nič bez práce. (Úspech a výsledky sa nedajú dosiahnuť bez vynaloženia úsilia.)

Kto pracuje, má, čo potrebuje. (Príslovie zdôrazňuje, že usilovná práca vedie k zabezpečeniu základných potrieb.)

Kto o čom robí, o tom chce žiť. — Kto o čom robí, o tom chce živúcim byť. (Príslovie vyjadruje myšlienku, že ľudia majú tendenciu žiť a identifikovať sa s prácou alebo činnosťou, ktorú pravidelne vykonávajú.)

Dobrá práca sama sa chváli. (Dobrá kvalita práce je rozpoznateľná aj bez potreby ju explicitne vyzdvihovať.)

Hlboká brázda — vysoký chlieb. (Ak človek vynaloží veľké úsilie a dôkladne pracuje, dosiahne bohaté výsledky.)

Bez ochoty zlé roboty. (Práca vykonávaná bez ochoty alebo záujmu je zvyčajne nekvalitná alebo neúspešná.)

Hlboko oraj, hlboko si chleba krájaj. (Príslovie zdôrazňuje dôležitosť dôkladnej a poctivej práce pre zabezpečenie dostatku a prosperity.)

Do ledabrucha ledastrova. — Do ledahuby ledastrova. (Kto sa nestará o svoju prácu a povinnosti, nemôže očakávať dobré výsledky ani výživu.)

Kto chce žať, musí siať. (Príslovie vyjadruje myšlienku, že na dosiahnutie úspechu je potrebné najprv vynaložiť úsilie.)

Viniču netreba dažďa, ale motyky. — Viniču netreba modlitby, ale motyky. (Fyzická práca a starostlivosť sú nevyhnutné pre úspešné pestovanie viniča, nie len pasívne očakávanie priaznivých podmienok.)

Práca chváli majstra. (Kvalita vykonanej práce je odrazom schopností a odbornosti človeka, ktorý ju vykonáva.)

Mne je práca ako modlitba. (Práca môže byť pre niekoho rovnako dôležitá a posvätná ako modlitba.)

Hoden je robotník mzdy svojej. (Vyjadruje spravodlivosť v tom, že pracujúci človek si zaslúži odmenu za svoju prácu.)

Núdza do roboty zobúdza. (Nedostatok a chudoba nútia ľudí pracovať, aby si zabezpečili základné potreby.)

Kto muruje, ten buduje. (Príslovie zdôrazňuje, že skutočná stavba a trvalé hodnoty vznikajú z pevnej a dôkladnej práce, nie z povrchného prístupu.)

Hanba kradnúť, ale nie pracovať. — Nehanba pracovať, lež kradnúť. (Práca je čestná a morálna, zatiaľ čo kradnutie je hanebné a nemorálne.)

Kto riedko seje, riedko žne. (Ak niekto vynaloží málo úsilia, dosiahne len skromné výsledky.)

Najprv práca, potom pláca. (Príslovie zdôrazňuje, že odmena alebo úspech prichádzajú až po vykonaní práce.)

Ak roľu nepovezieš, z role neodvezieš. (Ak nevložíš úsilie do svojej práce, nedosiahneš žiadne výsledky.)

S Bohom započatá práca dokonale sa odpláca. (Práca, ktorá je začatá s božím požehnaním alebo vierou, bude úspešná a prinesie dobré výsledky.)

Nerobme nič, nebudeme mať nič. (Príslovie naznačuje, že bez práce alebo úsilia nemožno očakávať žiadne výsledky ani majetok.)

Kto trebe je, trebe robí. (Kto veľa je, musí veľa pracovať, aby si jedlo zaslúžil.)

Cežko na zjedzeny chlip robic. (Je ťažké pracovať na niečom, čo je už spotrebované alebo stratené.)

Kto neseje, ten neveje. (Ak neinvestujeme úsilie do práce alebo prípravy, nedosiahneme žiadne výsledky či odmeny.)

Hlad učí robiť. (Hlad motivuje ľudí k práci, aby si zabezpečili obživu.)

Kto nechce pracovať, bude skoro žobrať. (Ak človek nebude ochotný pracovať, rýchlo príde o prostriedky na živobytie a môže skončiť v núdzi.)

Vstaň hore, nič nenaležíš! (Príslovie zdôrazňuje dôležitosť aktivity a usilovnosti pre dosiahnutie úspechu a majetku.)

Komu je kam píľa, nenie mu zlá chvíľa. (Ten, kto je zvyknutý na tvrdú prácu, necíti jej ťažkosti.)

Hustá služba, riedka sukňa. (Vyjadruje skutočnosť, že pri veľkej pracovnej záťaži zostáva málo času na osobné potešenie alebo starostlivosť o seba.)

Hajo, volky, okolo plota: aká pláca, taká robota. (Príslovie vyjadruje, že kvalita práce je priamo úmerná výške odmeny.)

Seď doma na peci, donesie ti pánboh vo vreci. (Bez vlastného úsilia a práce nemožno očakávať, že sa majetok alebo prospech dostavia samy od seba.)

Drž sa roboty do soboty. (Príslovie zdôrazňuje dôležitosť pracovitosti a pravidelnej práce počas týždňa.)

Čižmár sa teší dratve a sedliak žatve. (Príslovie vyjadruje radosť z práce a úspechov v profesiách, ktoré sú pre jednotlivcov charakteristické.)

Čiň už to, už iné, tak sa ti čas minie. (Príslovie zdôrazňuje, že akákoľvek aktivita alebo práca pomôže prekonať čas a priblíži k cieľu.)

Na peci pánboh nepožehná. (Práca a aktivita sú nevyhnutné pre získanie božieho požehnania a majetku.)

Oberučnému kováčovi remeslo sa darí. (Príslovie vyjadruje, že zručný a pracovitý remeselník dosiahne úspech vo svojej profesii.)

Ženská práca skrytá, ale sýta. (Práca žien často zostáva nepovšimnutá, ale je podstatná a prispieva k blahobytu.)

Lepšia kosenica ako trhanica. (Príslovie naznačuje, že je lepšie pracovať a získať niečo svojou vlastnou prácou (kosba), ako sa snažiť získať niečo bez námahy alebo nečestne (trhanie).)

Robota neutečie, počká. (Príslovie naznačuje, že práca sa sama od seba nezmení ani nezmizne, a preto ju netreba unáhliť.)

Na druhého robíš! — Pre druhého sa trápiš! (Príslovie vyjadruje frustráciu z práce alebo úsilia, ktoré prináša úžitok niekomu inému než samotnému pracovníkovi.)

Dneska rob, zajtra hop! (Príslovie vyjadruje, že usilovná práca dnes prinesie odmenu alebo voľno zajtra.)

Na hore, na dole, krvavé mozole; kto neumie robiť, môž’ na dol nechodiť. (Príslovie zdôrazňuje, že ťažká práca a zručnosti sú nevyhnutné pre úspech a prežitie.)

Ľahnúť ako ľahnúť, ale hore vstať! (Príslovie poukazuje na to, že je jednoduché oddychovať, ale ťažšie je sa prinútiť a začať pracovať.)

Len tá roľa dobre rodí, po ktorej sám gazda chodí. (Príslovie zdôrazňuje význam osobného úsilia a starostlivosti pre dosiahnutie úspechu v hospodárstve.)

Jedna oračka — jeden chlieb; — dve oračky — dva chleby. (Vyjadruje priamu súvislosť medzi množstvom práce a dosiahnutým výsledkom.)

Aká roľa, taká úroda. (Kvalita výsledku závisí od kvality vstupov a vynaloženej práce.)

Kto v lete nerobí, ten v zime nedrobí. (Príslovie vyjadruje myšlienku, že bez práce a prípravy v čase hojnosti nebudeme mať prostriedky na prežitie v čase núdze.)

Kto zaslúži, ten dostane. (Spravodlivosť odmeňuje tých, ktorí si to zaslúžia prácou alebo úsilím.)

Ťaží — ľudí kazí. (Príslovie naznačuje, že ťažká práca alebo náročné podmienky môžu mať negatívny vplyv na ľudský charakter.)

Naučí ťa bieda koly kresať. — Naučí ťa nevôľa rúbať kola. — Nehľadáš, nemáš. — Nevyrobíš, nemáš. Adalb. Biec 17. (Bieda a nedostatok nútia človeka byť pracovitý a vynaliezavý, aby získal prostriedky na živobytie.)

Od roboty kone dochnú. (Príslovie vyjadruje, že nadmerná práca môže byť škodlivá alebo neudržateľná.)

Reťaz je reťazou, ešte sa pretrhne. (Aj pevné a spoľahlivé veci sa môžu časom pokaziť alebo zlyhať.)

Sprosták nikdy dobre nenarobil. (Sprostý človek zvyčajne nevykonáva prácu kvalitne.)

Najprv vtáčik zaspieva, potom mu dajú. — Najprv vtáčik zaspieva, potom mu semenca nasypú. — Najprv žiačik zaspieva, potom mu dajú. (Príslovie vyjadruje myšlienku, že najprv treba preukázať úsilie alebo schopnosti, než sa dosiahne odmena či uznanie.)

Kto miluje povolí, toho hlava nebolí. (Príslovie naznačuje, že tí, ktorí si užívajú prácu alebo povinnosti, sa nestresujú a nezaťažujú si tým myseľ.)

Nútená robota zriedka býva dobrá. (Práca vykonávaná pod nátlakom alebo bez dobrovoľnosti zvyčajne nedosahuje vysokú kvalitu.)

Ľahká oračka, ľahká zberačka. (Ak je práca vykonaná ľahko a povrchne, aj výsledky budú chabé a nedostatočné.)

Kto prvej zožne, prvej zje. (Ten, kto pracuje skôr, má aj skôr úžitok zo svojej práce.)

Len čuš a hluš. (Príslovie poukazuje na to, že poddaní by mali zostať ticho a pracovať bez sťažností, aby prežili.)

Dal boh vtákom krídla a ľuďom ruky. (Príslovie vyjadruje, že ľudia majú schopnosti a prostriedky na prácu a tvorbu podobne ako vtáky majú schopnosť lietať.)

Tri razy or, tri razy si chleba odkroj. (Príslovie vyjadruje myšlienku, že tvrdá práca a dôkladnosť v poľnohospodárstve vedie k dostatku a zabezpečeniu obživy.)

Ak si nepokakáš, nepopapáš. (Príslovie vyjadruje, že bez vynaloženia úsilia alebo nepríjemnej práce nemožno dosiahnuť uspokojenie alebo úspech.)

Aký chlap, taký snop. — Čo chlap, to snop. (Výrok naznačuje, že kvalita práce alebo výsledku (snop) závisí od osoby (chlap), ktorá ju vykonáva.)

S rukami vo vreckách nič nevykonáš. (Bez aktívneho úsilia a práce nie je možné dosiahnuť pokrok alebo úspech.)

Robota veľká a chova tenká, deň dlhý a v kapse nič. (Príslovie vyjadruje frustráciu z toho, že aj napriek veľkému úsiliu a práci zostáva človek stále chudobný.)

Kto nemá práce, nech si pec zváľa a znovu stavia. (Príslovie poukazuje na dôležitosť usilovnosti a aktivity, aj v prípade, že nie je zrejmé, čo robiť.)

Jeden raz orieš, jeden raz si odkroj. (Táto príslovie upozorňuje na dôležitosť rovnováhy medzi prácou a využívaním jej výsledkov.)

S čím sa kto narodil, s tým sa aj živiť musí. (Príslovie vyjadruje myšlienku, že človek musí využiť svoje prirodzené schopnosti a dary na obživu.)

Husto šiť, riedko piť. (Príslovie nabáda k umiernenosti a vyváženosti medzi prácou a zábavou.)

Z človeka majster. (Príslovie vyjadruje myšlienku, že zručnosť a majstrovstvo sa rozvíjajú praxou a skúsenosťami.)

Do roboty jaj! a jesť len daj! (Poukazuje na neochotu pracovať, ale veľkú ochotu prijímať výsledky cudzej práce.)

Robota veľká a chova tenká. (Vynakladanie veľkého úsilia nevedie vždy k adekvátnym výsledkom alebo odmenám.)

Chto nevyscíska, nevyzíska. (Ak človek nevynaloží úsilie alebo sa nesnaží, nedosiahne žiaden zisk alebo úžitok.)

Usilovnosť všetko premôže. (Príslovie vyjadruje, že vytrvalá a usilovná práca môže prekonať všetky prekážky.)

Kto je na riadku, nech odbýva poriadku. (Príslovie vyjadruje povinnosť plniť si svoje úlohy a zodpovednosti, keď na nich príde rad.)