Čo má byť na hák, to sa zavčasu kriví.
Kto do tridsiateho roku nezmúdrie, do štyridsiateho nezbohatne, potom už nikdy viac. – Kto je do tridsiateho roku nie zdravý, do štyridsiateho nie múdry, do päťdesiateho nie bohatý, potom už nebude. – Kto je v dvadsiatom roku nie pekný, v tridsiatom nie silný, v štyridsiatom nie bohatý, v päťdesiatom nie múdry, ten už takým nikdy nebude.
Kto chce všetko vedieť, privčas ostarieva.
Aj Kubovi bolo dobre, pokiaľ bol mladý.
Mladé časy sa mu navracajú.
Ak si dopoludnia nenazbieraš, popoludní potom už nie.
Po poludní býva večer.
Po smrti je neskoro modliť sa, a na starosť vandrovať.
Čo má byť tŕň, to zavčasu škriabe.
Veku pribýva, života ubýva.
Vtáča zavčasu perie zo seba oberá.
Čo chytro zrie, chytro dozrie.
Prv dozrel ako vyrástol.
Už je po rorátoch. – Už mi je po poludní.
Už som starý! – Ešte si mladým nebol a už sa starým robíš!
Len aby sa to neprekyslo!
Nech sa krpec vláči, kým sa čižma nájde.
Ružu vtedy trhajú, keď kvitne. – Ruže trhajú, keď prekvitajú.
Dosť času je dva roky pred smrťou sa oženiť.
Kto sa zavčasu ožení, ako čo by včas ráno vstal.
Vstávaj včas ráno, a žeň sa v mladosti.
Ženenie je dobrá sprava, len nečastá. – Ženenie je dobré remeslo, ale nečasté.
Už jej je čas z poľa bežať.
Krása do čaša, čnosť na večnosť.
Krása netrvá dlho.
Za časem śe šicko psuje, i tva krása nevekuje. Spiš.
Všetko do času, žena do smrti a boh naveky.
Ženu jazyk bije. – Ženu vlastná huba často bije.
Veliká žena – veliké neščascie.
Kde ste sa podeli, moje mladé časy!
Potratila kalendáre.
Išli pred zvonením do kostola.
Keď sme len zdraví a na nás neprší!
Brucho sú najlepšie hodiny.
Vie brucho tiež, koľko je hodín.
Hladnému vždy k poludniu zvonia.
Hladný sa nepýta, kedy je poludnie.
Pozerá, či je vysoko slnce.
Kto často pije na zdravie, príde o zdravie.
Častý pohár vína jazýček rozvíňa.
Vínko hreje, ale nešatí.
Často oferuje na hrdelný chrám.
Dobre sa počastoval.
Čím menej spíš, tým dlhšie žiješ.
Kto mnoho spí, ten málo žije.
Lepšia hodinka do polnoci, ako dve po polnoci.
Poďme spať, zajtra ráno zavčasu vstať!
Má dvanásť razy do roka nádchu a vše po mesiaci trvá.
I ten čas bude, keď nás nebude.
Proti veku nieto lieku.
