„To sa mu len tak poťapilo."

Má viac šťastia ako rozumu. Neorie, neseje, samo sa mu rodí. Prišiel k tomu ako pes ku kosti. Trafilo sa mu ako slepej kure zrno. Našiel vtáča v hniezde. Šcesce mu tak idze, jako do komína dym. Padlo mu z úst do záhrenia. To je už slepé Šťastie! Mne britva ne, druhému i motyka. Lepšie sa mu poviedlo, ako sám chcel.