„Jednému obracia sa na blato, druhému na zlato."

Mne britva ne, druhému i motyka. Od surovej kapusty kováč ozdravel, krajčír umrel. Čo jednému, to druhému. Komu pánboh praje, tomu i vo snách padne; a komu pánboh nepraje, tomu i z lyžice spadne. Príhoda chodí po ľuďoch. Slepému sa pošťastilo. Človek nevie, na čo ľahne, na čo vstane. Neorie, neseje, samo sa mu rodí. Zaspievalo vtáča na kosodrevine, čo komu súdené, to ho ver neminie. To sa mu len tak poťapilo.