„To je len: až sa najem, dám tebe. – To je len: ak nezjem, dám tebe. – To je len: až sa najem, požičiam ti lyžice."

To sú poveterné zámky. Nebude z tej raži múka. Nebude z toho oblaku dážď. Nebude mňa už potom hlava bolieť, keď sa to stane Bude to kočka, čo to dočká! – Stará bude kočka, čo to dočká! Skôr sa had na Tade zohreje, ako to bude. Dadia ti taký kus zlata ako hlava. Inde, kvinde – nič nevynde. Do veľkého stromu zaťal sekeru. – Do hrubého zaťal. Keby jeho reč bola mostom, nechcel by som po ňom kráčať.