„Zanáša sa naň, akoby mu z oka vypadol."

Nemohla by sa ho matka odriecť. Podaný je na otca – pätami. Udala sa sama na sa, ako prasa. Jablko ďaleko od stromu nepadá, a keď aj padne, vždy sa stopkou ku pňu obracia. Vnukovia podávajú sa na starých rodičov. Trieska ďaleko od kláta nepadá. – Ívere ďaleko od pňa nefŕkajú. Len na koho sa to dieťa udalo? Akoby ich jedna mať bola mala. On je otcov syn. – Ona je matkina dcéra. Podalo sa to dieťa tvárou na Krista, zubami na psa a zadkom na každého človeka.