„Podalo sa to dieťa tvárou na Krista, zubami na psa a zadkom na každého človeka."

Zanáša sa naň, akoby mu z oka vypadol. Podaný je na otca – pätami. Len na koho sa to dieťa udalo? Nemohla by sa ho matka odriecť. Ty, čo ani otca nemáš! Mám ich viac ako ty! Zvláštnych ľudí deti sú nezdary. My sme blízka rodina: jeho matka a moja matka boli vlastné dve ženy. Jablko ďaleko od stromu nepadá, a keď aj padne, vždy sa stopkou ku pňu obracia. Otca mu kozub zabil. Udala sa sama na sa, ako prasa.