„Čomu sa človek najviac úfa, najskôr ho pominie."

Akoby boha za nohy trimal! Šťastiu never! – Šťastiu veľa never! Čoho sa bojíš, to ti skôr príde, ako to, čomu sa úfaš. Človek nech si nič nepredkladá. Dnes mne, zajtra tebe. – Mne včera a tebe dnes. – Raz mne, raz tebe. Nebýva na každom vŕšku hostinec. Ani to nemôžeš povedať, že je tvoje, čo do úst nesieš. – Ani to nemôžeš povedať, že je tvoje, čo v hrsti držíš. – Ani tomu never, čo v hrsti držíš. Po úfaní ľudia kapú. — Po ufaji človek kape. Na veľký smiech obyčajne nasleduje plač. Hody po hodoch nebývajú. – Hody každý deň nebývajú.