„Zlé slovo iba tomu za väzy padá, kto kľaje."

Vôl rohami prsť vyhadzuje, a na chrbát mu padá. – Bujak hrebe, za rohy mu padá. Kto do neba kameň hádže, na jeho vlastnú hlavu padá. – Kto do neba pľuje, na tvár mu padá. Chto nad sebú rúbe, do očí mu íverá padajú. Keby nebolo hriechu (zvady), nebolo by pekla. Na koho straky, na toho vrany. Bodaj ho pokrčilo! Hreší akoby hromy tĺkli. Psie ľudské jazyky! – Psí jazyk! Rada chodí jazyk prať. Nič na svete horšieho nad zlý jazyk.