„Kto do neba kameň hádže, na jeho vlastnú hlavu padá. – Kto do neba pľuje, na tvár mu padá."

Počkaj, veď ty prídeš na svojho! Čakaj, horko-ťažko ti to padne! – Čakaj, draho to zaplatíš! Počkaj, veď ty prídeš na rohačku! No, len no, veď sa ty opáliš! Budeš sa ty mať pred tým človekom! Vôl rohami prsť vyhadzuje, a na chrbát mu padá. – Bujak hrebe, za rohy mu padá. Počkaj, budeš ty ešte psie dni trieť! – Počkaj, budeš ty ešte psotu trieť! Skáč len, skáč, doskáčeš! Z toho bude nešťastie! – Z toho bude smrad! – Z toho bude zvada! – Z toho bude zlé! Len ho probuj, ale dostaneš!