„Tupiť každý blázon vie."

Haniť každý truľo vie. Ľahšie haniť ako spraviť. Má dlhý jazyk (jazýček). – Má končitý jazyk. – Má ostrý jazyk. – Má pichľavý jazyk. – Má preštekaný jazyk. – Má špicľavý jazyk. – Má štipľavý jazyk. – Má veľký jazyk. Ústa si oň otiera. – Omáľa ho v ústach. Každý si s ním ústa vyplákne. Rada chodí jazyk prať. Bendečí, breše, brýzga, hubuje, jazyčí, obhrikuje sa, papuľuje, plieska, šteká. Vzali ho baby do prádla. – Vzali ho baby do reči. – Vzali ho baby v reč. Nenechal na ňom ani kúska dobrého. – Nenechal na ňom ani miesta dobrého. – Nenechal na ňom ani vlasa dobrého. – Nenechal na ňom ani zdrapa dobrého. Druhému na palce stúpa.