„Zamĺkol ako kukučka po Jane. Adalb. Jan Sw. 51. – Zamĺkol ako peň. – Zamĺkol ako ten kameň vo vode."

Zatiahlo mu jazyk. Ani slova viac nepovedal, akoby zdrevenel. Zabudol vravieť. Jazyk mu onemel. Tak zatíchol, ani len nemukol. – Tak zatíchol, ani len neskukol. – Tak zatíchol, ani len neškrkol. Zasekol mu jazyk. Mlčí, akoby ho holili. – Mlčí, akoby mal na hube zámku. – Mlčí, akoby mal zapečatené ústa. – Mlčí, akoby mal zašité ústa. – Mlčí, akoby mal smolou zalepené ústa. – Mlčí, akoby nemal ústa. – Mlčí ako nemý. – Mlčí ako peň. – Mlčí ako stena. – Mlčí ako ten kameň. Čapy mu spadli. Zjedol si jazyk. Má žabu v ústach.