„Gága, jačala, jazyčník, jazyčnica, klapačka, krikľúň, ľapduľa, melihuba, papuľa, papuľa mešter, papuliak, papuľník, radorečník, radorečnica, rapčalo, straka rapotačka, štebotá."

Plná izba ho je. Mele, až človeku v ušiach znie. – Mele, až hrúza počúvať. – Mele bez konca kraja. – Mele hubou ako stará kvoka. – Mele, mele ako koza na meridzu. Jazykový vecheť. Tá dobehla, keď jazyky rozdávali. Nikdy mu ten jazyk neustane. Nedarmo ten jazyk chová. Sype reči ako z rukáva. Má dlhý jazyk. – Má dobrý jazyk. – Má jazyk ako deň o Jáne. – Má jazyk ako suka chvost. – Má jazyk ako z ocele. – Má podrezaný jazyk; netreba mu ho podrezávať. Má hodný lemeš. – Má tá rapkáč. – Má ten dobré gáple. Má, čo sa v ústach mrví.