„Cigánil, že sa hory zelenali."

Z nosa sa mu kadí. Cigáň sa mu za chrbát zavesil. Cigáni, až sa mu z hlavy kúri. – Cigáni, len sa tak práši za ním. Pravdu naopak obrátil. Zná biele robiť z čierneho. „Desať vlkov tam bolo!“ „Ale kde by sa vzali?“ „No ale päť!“ (atď. až na jedného). „Ale, nebolo ani jedného!“ „Ale veru čosi, na môj pravdu, zašustlo!“ Cigáň od kosti. Taká pravda, akoby z motyky strelil. – Taká pravda, až sa mu pod nosom kúri. Vlkov bije. Čo dýchne, to zlyhne. – Čo mihne, to zlyhne.