„Išiel zajac popod horu, zlomil si on pravú nohu, líška mu ju povíjala, veverka sa posmievala. Čo sa ty máš posmievati, keď ty nemáš kúska gatí, čierna hus, biela hus a ty, pani, gevendus!"

Blázon sa z blázna smeje. Hop, tatko, cez blatko, upadnete, všetky si galôtky zababrete; neposlúchol som si syna, zababral som sa ako sviňa. Vyšiel na svetskú habnu. – Vyšiel na svetský posmech. Vyšiel na psiu smiechotu. Má z toho číry čistý posmech. – Má z toho hotový posmech. Kde je nešťastie, tam je i posmech. Toho mi bol čert dlžen. Na posmech ho obrátil. No, len sa vysmievaj, dôjde i na teba! Ó, človeče hriešny, všecek si smiešny!