„Hádala by, hádala, u koho by vedela, u Marasa, u Karasa, daj ty, pani, zlatuo prasa! – Hľadala by, hľadala, u koho by vedela, u Marasa, u Karasa, daj ty, pani, zlatô prasa."

Káj, máj, kolimbaj, čo ti dám, to schovaj! Anduš, kdes’? Ty starý pes, a ja mladá veverička, a ty za mnou bež! Eď ketú három níď, kušta pišta hova míď, debrecínbe pipasára at kalendár tit! Eden beden, šuška hrebeň, čin, čan, borovčan, kdeže je tá jalovička úbohého kostolníčka? Kostol sa mu búri, holuby mu dúri; ide páter so zvonci, vystúp sa mu von z cesty! – Eden beden, štetka hrebeň, čin čan, borovčan, kde je moja lastovička, úbohého kostolníčka? Kostol sa mu búri, holuby mu dúri; ide páter so zvonci, vystúp sa mi von z cesty! Skade si? Z Novejsi. čo predávaš? Filpasy. An ta ty nus, rauraka ty nus, rauraka tyky taká, an taň tuš! Železo, železo, oželezilo si sa. – Koleso, koleso, okolesilo si sa. Vo mlyne na kline červivý pes, kto slovo prerečie, musí ho zjesť, ja som pán kráľ (kapitán), ja ho nesmiem zjesť! – Vo mlyne na kline visí červivý pes, kto slovo prerečie, musí ho zjesť. Ja som pán, ja som kráľ, a vy, psi, mlčte, pod kameň si zuby vstrčte! Enci menci na kamenci, hrach sa varí v sklenom hrnci, traja bratia popisujú, veľkú vojnu zakazujú a náš pán kapitán berie ovce za fián! – Cinci minci na kamenci, hrach sa varí v čiernom hrnci, traja bratia popisujú, veľkú vojnu zakazujú. Náš pán kapitán strojnú vojnu zafijál! Ere bere Jožko, a za dvere friško, kilenc! Egeden, begeden, cinca rebca, can čupy, vezmi krúpy, žaba, ryba, rak, von!